popis: Po roku som opäť absolvoval tradičnú cestu na srnčiu ruju k priateľom na dolný Zemplín. Veľmi som sa tešil, pretože toho roku mi veľa času na lovy neostávalo a každá voľná chvíľa v kruhu dobrých kamarátov mi bola veľmi vzácna....Po roku som opäť absolvoval tradičnú cestu na srnčiu ruju k priateľom na dolný Zemplín. Veľmi som sa tešil, pretože toho roku mi veľa času na lovy neostávalo a každá voľná chvíľa v kruhu dobrých kamarátov mi bola veľmi vzácna. Obligátna zastávka v sedle nad Slancom, káva u kamarátov na správe a už aj fičím ďalej po krátkej telefonickej urgencii...Ta dze ši Mižu? Po chvíli sa vítame s chlapmi a hneď kujeme program na večer. Ako je tu už dobrým zvykom poriadne fúka! A vidno to aj v poliach. Ruja je na začiatku preto veľký pohyb srnčej zatiaľ nebadať. Niekoľko samotných sŕn zo srnčatami a dva mladé srčeky, inak nič. Takže zas na večer mierime na lúky do podhoria. Chlapci ma vysadia na "mojom" posede, nadelia pokyny a o chvíľku už rozjímam sám. Netrvá dlho a začne korzo. S prichádzajúcim podvečernom sa na lúky vytiahne z každej strany nejaký kus srnčej. Niekoľko mladých srncov prejde i v blízkosti posedu no ani jeden zatiaľ nie je na odlov. Po hodinke zbadám v opačnom kúte veľkej lúky srnu zo srncom. Podľa postavy starší pán, krátke výsady a poriadne vysoké tenšie parožie mi čím ďalej tým viac imponuje. Tak ten je môj. Len ako ďalej?! Po lúke sa k nemu nedostanem. Vietor fúka zlým smerom, všade nejaká zver...to keď poplaším, tak bude poriadny štabarc. Nič to! Skúsim... Beriem len palicu a ďalekohľad a opatrne krajom húštiny nachádzam srncovi. Pomedzi ojedinelé kríky sa dostanem na niečo cez 200 m ale ďalej to už nejde. Srnec značí teritórium na okrajových dubových konároch a nervózne sleduje družku. Rýchlo puška do palice, vstyk, zamieriť... cítim že som zadýchaný ale skúsim zadržať a bum. Kus len skočí do lesa a je preč. V duchu mi je jasné, že som ho chybil, pretože som nepočul zásah. Ten počujem vždy ak trafím. O chvíľu prezerám nástrel a veru nič. Dobrú pol hodinu sa motám naokolo a už spokojnejší idem späť pre veci na posed. Večer s chlapmi preberáme čo a ako a dohodneme postup na ráno. O štvrtej vstyk a krajom polí smerujeme k lúkam. Akurát stúpame krajom sóje popri dlhej trnkovej stene, keď pred nami vytiahne srna a za ňou srnec. Podľa postavy 5-6 rokov, ostré, vysoké, tmavé parôzky s krátkymi výsadami posiate drobnými perlami. Parádny! Davaj Mižu! Štriľaj! Dobrý sarňak! Neváham, pretože učok nás už zaregistroval. Strieľam spredu na prsia. Srnec po rane skočil pár krokov do sóje a padol. Roztrasený stúpam k nemu a obdivujem pohľadné parožie. Veľká radosť, spokojnosť a dlhé fotenie pri východe slnka. Ďakujem chlapci za krásne zážitky a snáď o rok dovidenia! LaLZ! zobraziť celý popis