popis: Po ulovení jelienčaťa som sa na druhý deň rozlúčil s kamarátmi od Sniny a vyrazil ešte severnejšie k rusnakom. Dohodnutý som bol okolo obeda u ďalšieho skvelého kamaráta, kde som už toho za predošlé roky napoľoval ozaj dosť! Vždy...Po ulovení jelienčaťa som sa na druhý deň rozlúčil s kamarátmi od Sniny a vyrazil ešte severnejšie k rusnakom. Dohodnutý som bol okolo obeda u ďalšieho skvelého kamaráta, kde som už toho za predošlé roky napoľoval ozaj dosť! Vždy som sa tam cítil ako doma a to je pre mňa asi to najdôležitejšie. O hodinku sa už vítame na dvore, preberáme sviatky a všetko, čo sa udialo od mojej ostatnej návštevy. V priateľskej atmosfére pri výbornej káve "kujeme pikle" na večer a splnovú noc. Všade je krásne bielo po nedávnom snežení no teplota je veľmi prijateľná len niekoľko stupňov pod nulou. Onedlho už kúrime na chate. Pomaly sa stmieva a preto občas pozorne sledujem dlhú hrebeňovú lúku, kde na opačnom konci bola na Vianoce vyvezená siláž, po ktorej už samozrejme neostali ani zbytky. Diviaky sa však zčasu-načas prídu pozrieť, či sa niečo nezmenilo a pár ich už aj za vlasť padlo! Spokojne v teple debatujeme a ja každú chvíľu malým termom prezerám všetky zákutia rozľahlého vrchu. Okolo po ôsmej zbadám ako na lúku asi pol kilometra od chaty vytiahnu štyri diviaky a smerujú k starému kŕmeniu. "Mišo berme vercajch a pome za nimi! Pol hodinku sa isto zdržia ako obyčajne. Pár hrstí kukurice som tam pred tvojím príchodom rozhodil...pre vtáčiky". Rýchlo nahodíme bundy, machnem po flinte, ďalekohľade, palici a poklusom cez sedlo vpred! Vietor je výborný, fúka priamo do tváre. Výborne! Len nech vydržia... Spomalíme, skľudňujeme tep a dych a opatrne sa zakrádame do briežka k skupine trniek. Odrazu pocítim zmenu vetra. Z ničoho nič fúka rovno do tyla. Do frasa musíme ísť viac bokom! Nestihneme! Diviaky niekde pred nami ešte za briežkom sfúknu a sú vťahu! Hľadíme na seba dosť kyslo! Taká nečakaná zmena! Už sa na tom len uškŕňam, mrzutosť má rýchlo prešla. Sedíme v chate ale aj tak mi to stále vŕta v hlave. Piťu tie sa ešte isto vrátia. Dlho sa nezabávali a našli aj voľačo pod zub... určite ešte prídu...iba že by nie! Ale ja idem sadnúť na kazateľnicu. Je na dostrel odtiaľ a diviaky šli rovno popod rebrík! Po hodinke sa poriadne naobliekam, zoberiem hrubú deku a štrádujem späť. Aspoň do polnoci by som mohol vydržať! Zaštandujem, všetko pochystám ku ruke a pokojne čakám. Po chvíli vytiahne srnčia, neďaleko čiaruje líška no ja len bez pohybu sedím ako pena! Mesiac chvíľami vykukne, vzápätí ho zastrie mrak. Vychádza vysoká. 12 kusov pomaly presadí cez hrebeň a zmizne v lese. Zrazu šuchot! Na lúke rovno pred posedom sa objaví diviak! Pozerám optikou...svinka...poriadna mamina pomaly ťahá brucho po snehu. Za ňou ďalšia a dva menšie kusy. Možno polovičné. Jeden je podľa postavy kanček. Vymierim ho za lopatku a keď na chvíľu zastane odpálim. Bez pohybu ostane v ohni. Steperím sa dole rebríkom a volám kamaráta. "Ci pana! Ešči pejc minuty a špim! Doraz som tam! Čekaj! LaLZ! zobraziť celý popis