popis: Po vypuknutí pandémie coronavírusu a štúdiu z domu som mal dosť času na pobyt v revíri a zmapovanie výskytu srncov v troch lokalitách, ale posúdením ich chovnosti som si nebol istý. Hneď na druhej vychádzke sa žiaden srnčí kus na mi...Po vypuknutí pandémie coronavírusu a štúdiu z domu som mal dosť času na pobyt v revíri a zmapovanie výskytu srncov v troch lokalitách, ale posúdením ich chovnosti som si nebol istý. Hneď na druhej vychádzke sa žiaden srnčí kus na mieste kde som sedel neukázal, ale krížom cez celú dedinu na okraji lesa cez priesek som videl pásť srnčí kus ešte celý v zimnej srsti. Viem kedy vychádza aj kde presne, tak teda na ďalšiu vychádzku sa zapisujem práve tam. Je štvrtok 18:30 a ja prechádzam cez potôčik a za ním nabíjam pre mňa novú kozlicu - minulú jeseň kúpenú, no tá už čosi zažila. Kráčam lúkou nad dedinu asi 20 minút a sadám si na trojnožku na pomyselné miesto z ktorého mám mať najlepší výhľad, na moje prekvapenie však priesek, ktorého som videl vychádzať srnčí kus teraz nevidím- mám ho mierne za horizontom. Nič to ostávam tu,keď sa postavím je ho vidieť. Vonku je príjemne, oddychujem naberám nových síl, je to neskutočný relax. Po hodine dumania vstávam, hodinky ukazujú čas, kedy už zver vychádza na večernú pašu. V tom zbadám v ďalekohľade sivé telo srnčej zveri otočené zrkadlom ku mne, no pasie smerom odo mňa. Pomaly sa približujem asi o 10 metrov, zver sa posúva bokom."Ešte pár krokov a ostávam stáť" pomyslel som si. V tom dvíha hlavu a pozerá rovno na mňa, gombičkár v zimnej srsti, slabší v kondícii, na 3 sekundy sme si vymenili pohľady a jedným skokom zmizol v zmladení. Nič to, nevadí aspoň viem čo si zač. "Ak mám uloviť prvého srnca tento by bol určite výrad a pre mňa ten pravý. Vraciam sa na miesto a takticky plánujem vychádzku o pár dní no zasadnem až ku tej jabloni. To som ešte ani netušil ako sa to zmení. Je 20:30 a ja prečesávam ďalekohľadom okraj zmladenia podomnou a v tom zbadám uši..hlavu srnček stojí a ohrýza konáriky. Vychádza pomaly na otvorenú lúku smerom na mňa, je to zase on, mám dobrý vietor.Snažím sa ani nepohnúť, ale nedarí sa mi to. Pušku mám na kolenách a prichádza poľovnícka triaška a poriadna. Zhlboka dýcham, snažím sa dodržať radu priateľky o 10 nádychoch no končím pri štyroch. Beriem do rúk kozlicu, mierim na srnca, zahniezdim sa na trojnožke a odisťujem.Ešte pár krokov a keď bude na " blat" bude to dúfam dobrá rana. Naťahujem napináčik srnec mi ukazuje jeho celý ľavý bok,skláňa hlavu k zemi a v tom padá rana. Srnčeka podlomilo, spravil skok smerom doľava a pomaly odkazuje.V tráve ho nevidím ani ďalekohľadom, lebo som strielal mierne dolu kopcom. Čakám asi 10 minút a pomaly idem k nemu. O pár minút s klobúkom v rukách stojím nad svojim prvým uloveným kusom srnčej zveri a sú to pre mňa nové neopísateľné pocity. V duchu ďakujem Sv. Hubertovi a Diane, že mi v štvrtej sezóne poľovania dopriali uloviť srnca. Lámem brezové zálomky a viem, že na tieto okamihy budem spomínať celý život. PS : kondičný stav, ako aj stav trofeje a neskoré prefarbovanie sa potvrdili pri úprave trofeje keďže som z nosohltanu a čuchového labyrintu vybral až 30 lariev strečkov z rodu Cephenemyia. Verím že som srnčekovi ukončil trápenie, ktoré by celé leto pretrvávalo. zobraziť celý popis