popis: Bol teplý augustový deň a ja som poobede znova doplnil provizórne krmovisko dozretými jablkami a slivkami s tým, že sa večer vraciam s nádejou na poľovačku. Večer pred siedmou zasadám na trojnožku a v nerušenom speve vtákov sledujem l...Bol teplý augustový deň a ja som poobede znova doplnil provizórne krmovisko dozretými jablkami a slivkami s tým, že sa večer vraciam s nádejou na poľovačku. Večer pred siedmou zasadám na trojnožku a v nerušenom speve vtákov sledujem lúku podomnou a zatiaľ nepohnutú ovocnú maškrtu. Približne po hodine sedenia zbadám pohyb a to mladá líška prišla na pár sliviek, mal som ju v kríži ale skladám pušku, veriac, že dnes sa čierny rytieri ukážu, a tak si líška pochutnala a odbehla späť. Z dumania ma o polhodinu preberá prasknutie konára a tiché zgrúlenie, ktoré vystriedalo hlasnejšie. O pár minút neisto na lúku vychádza diviak v ďalekohľade vyzeral veľký, čo ale voľným okom skresľovalo a postupne vychádzajú ďalšie. Neskromne sa pustili do jabĺk a predbiehajú sa pri hostine. Beriem kozlicu do rúk a v puškohľade hľadám lanštiaka súceho na naplnenie plánu lovu. Jeden kus stojí bokom úplne napravo, to bude on, červenú bodku zapínam na dvojku, oko si privyká na zmenu, diviak stále stojí, odisťujem, naťahujem napináčik, pomalý nádych, výdych, zadržujem dych a v tom ticho preťala rana kozlice. Z hlavne klasicky vyšľahol plameň a tie 3 sekundy stačili na to, aby som stratil obraz. Plesknutie gule ale počuť bolo, v čom ma uistilo skvíknutie diviaka, ktorého som už len zbadal ako sa vtiahol do mladiny na konci lúky. Myšlienky mi hneď behali, že to nebola práve najlepšia rana. Čakám 10 minút a volám otcovi, ktorý počul ranu, nakoľko som bol bližšie pri dedine. " Tak čo ako to vyzerá ?" ihneď padla jeho klasická otázka. Referujem mu čo sa stalo a plánujeme dohľadávku po skúsenostiach až na ráno, kedže na nástrel bol bez znakov a nechcel som ho totálne pošľapať. Nedalo mi ale a odhadom schádzam dolu na miesto, kde som videl diviaka naposledy, a keď som už prestával veriť nachádzam asi 5 kvapiek farby. Idem domov a najväčšiu dilemu máme ktorého psa ráno vezmem. Napokon beriem hneď za úsvitu mladú Hanoveráčku, ktorú mám vo výcviku, tá poctivo preveruje celý nástrel ukazuje ostatné stopy a vydáva sa tou správnou, ku farbe, ktorú som večer označil. Na mieste,kde lúka končí však odskakuje srna, čo sučku rozhodilo. Odkladám ju nech sa ukľudní a pokračujeme po stope bez farby. Suka robí veľké kruhy s vysokým nosom, odnášam ju na farbu a situácia sa opakuje. Nič to Dona, bola si dobrá, chválim suku a odnášam ju zo stopy. Prichádzam domov, narýchlo kŕmim hydinu a staviam na skúsenosť - beriem Bastyho - môjho 8 ročného daxla. "Tak kamarát, je to na tebe" s povelom stopa prichádzame na nástrel, a dáva mi na javo, že vie čo sa tu večer odohralo ihneď zaľahuje na plný remeň a postupne schádzame dolu lúkou ku farbe, tú overuje a vchádzame do jelšiny pretkanej trnkami, nie bohviečo na remeni, ale farby nikde, ani ležoviska, takže musíme takto. Prechádzame asi 50 metrov vtom prudko zabočí doľava. Na správaní psíka vidím záber, aký má keď je kus blízko, preto ho púšťam na voľno. Začína, popŕchať neviem ani z akého mraku, a na mňa začína padať obava z neúspechu. Po chvíli GPS ukazuje rovnaké miesto 150 metrov odomňa, približujem sa a vo vzdialenosti asi 20 metrov od psa počujem to najkrajšie čo vodič na dohľadávke môže počuť - hlásenie psa kusa. Som dojatý, spokojný a hlavne hrdý na výkon psíka. Vďaka Ti Sv. Hubert za dobrých psov ! Resume : rana cez slabiny, rozstrelená stehenná kosť, Stopa stará 13 hodín, nájdený 1 znak, dĺžka 250 m. zobraziť celý popis