popis: Piatok v práci pozerám do kalendára a zisťujem, že sa blíži spln. Od tohto okamihu všetko prispôsobujem tomu, že pôjdem dnes von. V práci sa po fajronte dlho nezdržujem, cestou domov volám žene či sa nemôžem zastaviť pre Hanku v š...Piatok v práci pozerám do kalendára a zisťujem, že sa blíži spln. Od tohto okamihu všetko prispôsobujem tomu, že pôjdem dnes von. V práci sa po fajronte dlho nezdržujem, cestou domov volám žene či sa nemôžem zastaviť pre Hanku v škôlke skôr a v mysli už rozmýšľam, kde si pôjdem sadnúť na diviaky. Cestou domov sa zastavujem pri knižke a volám aj Marošovi, kde ho zapíšem. Volám aj hospodárovi či náhodou nedostal aj náš okres od ministerstva mimoriadne povolenie lovu. Vraj áno a treba nám odloviť ešte jeleňa I vt. a daniela I vt. Škrtám lokalitu, kde som chcel ísť na diviaky a píšem sa na druhú, kde je väčšia pravdepodobnosť uloviť jeleňa. Doma vystískam malého Ondríka, vypijem kávu a vypýtam sa od ženy či ma pustí von. No vypýtam ,skôr som jej to oznámil a nečakal na odpoveď. :o) S teplým čajom v batohu a Haenelkou v ruke štartujem Grandku. Po príchode na posed sa dobre naobliekam prikryjem dekou a čakám. Bolo krásne zimné bezveterné počasie s peknou viditeľnosťou. Ako plynul čas a padala tma počujem cupitanie. Pod posedom pri rebríku sa mi zjaví zajko. Šepotom ho pozdravím. Sedí pri mne asi pol hodinu a vtom počujem ľahké kroky. Kmotrička líštička hľadá niečo pod zub. Kamarát zajko strnul a dával pozor. Kmotra prešla okolo neho na 10 m a nevšimla si ho. Normálne bolo vidieť na zajacovi čo si pomyslel o líške. Zajko už potom radšej na nič nečakal a pobral sa preč. Po tejto scénke som z úsmevom vypil čaj a čakal ďalej. V tom v diali zbadám na kraji poľa tmavú siluetu. Beriem do rúk ďalekohľad a zisťujem, že je to jeleň. Prezerám okolie a zisťujem, že nie je sám. Začínam počítať. Jeden, dva, tri, štyri, päť ..... devätnásť, dvadsať. Páni! Dvadsať kusov vravím si. Srdce sa mi rozbúchalo od vzrušenia. Prišli bližšie a začínam ich čítať. No v tom sa spustil silný vietor ako z perinbaby rovno na mňa. Oči mi zaslzili a nebol som schopný ich prečítať. V tom sa jelene vyplašili a ušli. V ten deň už neprišli a ja som išiel domov naprázdno, ale s pekným zážitkom. Celý druhý deň som bol nervózny, myšlienka mi pri jeleňoch. Nemohol som sa dočkať až pôjdem znova von. Na posed som si sadal s istotou, že dneska si strelím prvého jeleňa a v duchu som si vravel, že som si mohol zobrať vlečku. Myslel som si, že to bude tutovka. No to som ešte nevedel ako hlboko som sa mýlil. V ten večer ma prišiel pozrieť k rebríku aj kamarát zajko aj s kamarátkou. Popíjam teplý zelený čaj a v tom v diali badám zase tmavú siluetu. Dvadsať siluet jeleňov. Prišli bližšie a k ním sa pridala jelenice s teľaťom. Vietor nefúkal , jelene stáli pekne na bielom podklade tak som si pekne vybral jedného šestoráka. Som potichu, ako ten zajac včera pri líške. Beriem do rúk Haenelku, prilícujem, zamierim na šestoráka a pomali odisťujem. V tom sa jelenica splašila a s ňou aj všetkých dvadsať jeleňov vrátene šestoráka. Zostal som nahnevaný na jelenicu prečo mi nedala päť sekúnd. Smutný a nahnevaný aj na seba som išiel domov, zas s prázdnou. Tak mi treba, keď som si bol taký istý, že aj vlečku som si chcel zo sebou brať. Na tretí deň som bol už pokornejší. Vravím si do tretice všetko dobré. A ak nie tak som smoliar alebo babrák. Tak ako ostatné dni aj teraz ma prišiel pozrieť k rebríku kamarát zajko. Pekne som ho pozdravil. Znova tam sedel so mnou a čakal. Rozmýšľal som, či do tretice tie jelene vôbec prídu. Idú !!! Píšem Marošovi. Píše mi, že nech sa nebojím teraz mi to už vyjde. Jelene boli už ale opatrnejšie a už ich nebolo dvadsať, ale len dvanásť. Popredu išiel mlaďas, ako predvoj. Pozerám naňho a usudzujem, že je to šestorák výrad. Jelene sú stále opatrné a obozretné a celý čas pozerajú smerom ku mne. Akoby o mne vedeli. Nedýcham a pomaly beriem Haenelku do rúk. Zalícim, zapnem bodku, zamierim na šestoráčika a čakám, kedy sa mi vhodne postaví. Stojí. Odisťujem zamierim a jelene vrátane šestoráka sa pohýnajú preč. Na nič už nečakám a stláčam zamrznutým prstom spúšť . Tichom sa ozve rana a dupot jeleňov. Odbiehajúce jelene sa pozerajú za seba, ktorý z nich tam zostáva. Zostal tam ich predvoj, ktorý po rane naznačil zásah. Prebehol desať metrov a v kruhu padá na zem. V rýchlosti som sa snažil zamrznutými rukami prebiť, ale druhá rana nebola potrebná a jeleň zhasol dá sa povedať v ohni. Roztrasený od vzrušenia som si nalial z termosky čaj a chvíľku počkal. Volám Marošovi, že jeleň padol , že idem pre vlečku a či mi ide pomôcť naložiť ho. Po príchode k nemu mu vzdávame poslednú úctu a Maroš ma z gratuláciou pasuje za lovca jeleňov. Jeleňa nakladáme na vlečku hlavo k hore aby sa posledný krát s ňou rozlúčil a odchádzame. Po vstrebaní všetkých dojmov som si uvedomil, že som prežil najkrajší poľovnícky zážitok, ktorý trval až tri dni. Ďakujem kamarátovi Marošovi za pomoc a povzbudenie. Lovu Zdar. zobraziť celý popis