popis: Už od pred Vianoc som chodil ku posedu na Nivách rozhadzovať psie granule. Na novom snehu sa objavilo množstvo líščích stôp. Pár krát sme tu s Mirom posedeli večierkom, ale líšky sme sa nedočkali. „Isto chodia neskôr, budeme musieť...Už od pred Vianoc som chodil ku posedu na Nivách rozhadzovať psie granule. Na novom snehu sa objavilo množstvo líščích stôp. Pár krát sme tu s Mirom posedeli večierkom, ale líšky sme sa nedočkali. „Isto chodia neskôr, budeme musieť počkať na spln“, kujem plány na najbližšie dni. „So mnou nepočítaj, ja idem na dolniaky oslavovať príbuznému 60-ku“, nie moc nadšene mi oznamuje Miro. Vo dvojici sa veselšie posedáva na posede ako samému. Ale nedalo sa nič robiť, musel som sa spoľahnúť sám na seba. V piatok, v prvý deň splnového obdobia, sa na obed vyčasilo. Prestalo snežiť a pomedzi mraky sa občas ukázalo aj slnko. Teploty neklesali pod -5 stupňov. Hneď z práce som išiel zapísať do knihy návštev revíru nočnú vychádzku. Pred súmrakom začalo snežiť a celkom intenzívne. „Do takého nečasu hádam nepôjdeš“, skúša moju vytrvalosť žienka. Veru ma aj nalomila. Sadol som si k televízoru a dúfal v zmenu počasia. Pred šiestou mi nedalo a vyzrel som z okna na dvor. Sneženie ustalo a aj mesiac vykukoval spoza mrakov. Keďže som mal všetky veci nachystané, už krátko po šiestej som sedel na posede. Po krátkom vydýchaní beriem do ruky pozorovák a od Uhliska registrujem líšku. S hlavou pri zemi prečesávala zasneženú lúku. Isto je to lišiak hľadajúci partnerku. Pomaly sa približuje k posedu. Nie však priamo. V sto metrovej vzdialenosti obchádzal posed. S pripravenou flintou v okne ho sledujem hodnú chvíľu. Keď som si bol istý, že už bližšie nepríde, cmukol som, raz dva krát, tri krát a zakaždým hlasnejšie. Napriek odpoľovaným rokom ma začínala chytať jemná triaška. Lišiak nakoniec predsa len zastal. Asi zacítil v niektorej líščej stope niečo čo ho zaujalo. Bodku puškohľadu som presunul na lopatku a asi prirýchlo vystrelil. Lišiak sa zvrtol a uháňal tam, odkiaľ prišiel. „Pekný začiatok roka“, nadávam si v duchu a rozmýšľam čo sa stalo. „Klepol som niekde puškohľadom? Strhol som flintu?“, asi to už nezistím. Takáto nevydarená rana na sebadôvere veru nepridá..... Teplota bola vyhovujúca a mne sa domov ešte nechcelo, tak som zostal sedieť na posede. Občas som skontroloval lúku pred posedom. Prezrel som ju zľava doprava. Zložil som ďalekohľad a čo nevidím. Priamo pred posedom sa zrazu objavila líška. Táto nehľadala feromónové stopy, ale cupkala rovno ku granulám. Líška v tridsiatich metroch zastala a sadla si pozerajúc na posed. Možno zaregistrovala ako som si flintu ukladal do okna. Ani som nepotreboval zapnúť svietiacu bodku. Štvorky broky urobili to, čo sa od nich očakávalo. Po výstrele zostala na bielom trblietajúcom sa snehu len tmavá kôpka. Pekný zásah mi zdvihol náladu. Výstrel padol o 1845 hod. Teplota bola stále vyhovujúca a mne sa stále nechcelo ísť domov. Tak som zostal ešte sedieť na posede. Hodnú chvíľu sa nič zaujímavé nedialo. Len čriedu vysokej bolo možné sledovať v neďalekej dolinke Sakalášovo. O trištvrte na deväť som periférne zbadal pohyb. Z ľavej strany sa ku granulám blížila líška. Opäť to bolo na brokovú ranu. Tento výstrel bol ešte rýchlejší. Na bielom podklade svietili teraz už dve tmavé kôpky. Opäť som nechal líšku líškou. Teplota bola stále ešte znesiteľná, mesiac ešte krajší a tým pádom aj výborná viditeľnosť. Mne sa domov ešte stále nechcelo. Neuplynulo ani 10 minút a opäť sa objavil čuchajúci lišiak a opäť to mal namierené šikmo k posedu. Vo vzdialenosti sto metrov zmenil smer a pobral sa preč vpravo od posedu. Načisto opantaný láskou nejavil vôbec záujem o nachystanú potravu. Po prvej nevydarenej rane som si nebol istý výstrelom, tak lišiak odišiel bez rany. Keď sa lišiak stratil za horizontom, pozrel som pre zmenu vľavo. To snáď nie je možné opäť čuchajúci lišiak. Aj tento obišiel bez rany. Na jeho šťastie neprišiel bližšie. Vidieť päť líšok ani nie za tri hodiny to tu ešte nebolo. Chvíľu som ešte posedel ale mrazík už začal byť dotieravý. Pobral som sa pozbierať tmavé kôpky zo snehu. Zaumienil som si, že jeden deň dám líškam pokoj, ale v nedeľu sa tu opäť posadím. To by bol v tom čert, aby jeden z lišiakov neurobil chybu. A veruže jeden osudnú chybu urobil. Počasie v nedeľu bolo podobné ako v piatok. Len teplota trochu poklesla. Prihodil som jednu vrstvu oblečenia a už som aj vykračoval k posedu. Pomaly z nohy na nohu, aby som sa nespotil. Obloha úplne jasná, viditeľnosť dokonalá, len na lúke sa dlho nič nedialo. Iba vysoká v Sakalášove ohrýzala to k čomu sa dostala. O ôsmej popred posed prešla jelenička s teliatkom. A to bolo všetko. Lišiaky, po ktorých som v piatok nestrieľal, sa ukázali o trištvrte na deväť. „Musím vydržať do deviatej“, dodávam si odvahy. Teplota určite prekročila -10o. 2040 hod. vyšiel lišiak z dolinky Uhlisko. Hlava opäť na snehu a pristavil sa hádam pri každej líščej stope. Zopakoval si trasu z piatku. Po dvoch úspešných i keď brokových výstreloch som ten nepodarený guľový potlačil do úzadia. Pripravil som si flintu na molitanový valček a ťahal bodku za kráčajúcim lišiakom. Nesnažil som sa lišiaka pribrzdiť cmuknutím, dnes akosi viac očuchával stopy a tak som vedel že mi dá šancu na výstrel. Postál priamo pred posedom vo vzdialenosti 80-85 m. Tento krát som sa neponáhľal. Posunul som bodku na desiatku a pomaly stlačil spúšť. Lišiak sa otočil a utekal preč. „Žeby som zasa minul?“, chytá ma panika. Lišiak sa mi stratil z dohľadu pri skupine trniek uprostred lúky. Odtiaľ však nevybehol. „Tak predsa len som trafil“, pociťujem úľavu. Pre istotu som ešte posedel štvrť hodinky, čo ak zásah nebol najlepší. Trnkové kríky som obchádzal vo väčšej vzdialenosti, aby som mal možnosť opakovať ranu. Nebolo treba. Lišiak sa nestihol schovať do porastu. Zhasol tesne pri trnkách. A ako je z fotografie zrejmé, zásah bol skutočne skoro na desiatke. Napriek tomu lišiak prebehol ešte 50 m. zobraziť celý popis