popis: Konečne december a každá sobota patrí neopísateľnej atmosfére spoločných poľovačiek. Ešte v piatok večer si pripravujem výstroj a výzbroj a s nedočkavým pocitom idem spať. Je sobota a pohľad z okna nie je veľmi pekný. V noci bol ...Konečne december a každá sobota patrí neopísateľnej atmosfére spoločných poľovačiek. Ešte v piatok večer si pripravujem výstroj a výzbroj a s nedočkavým pocitom idem spať. Je sobota a pohľad z okna nie je veľmi pekný. V noci bol mráz, snehu niet a ešte k tomu pomerne hustá hmla, trošku ničí moje predstavy o krásnej ,slnečnej, poľovačke. Nič to balíme s otcom veci, beriem svojho spoločníka Slovenského kopova Brita a už mierime na spoločnú. Pohon sa koná v bukovom lese, kde sa očakáva výskyt diviakov. Poľovačka postupuje počuť prvé výstrely a na výrade ležia dve prasatá, ktoré prišli pred predsedu nášho PZ a ten sa nemýlil. Ostáva už len odovzdať zálomky a zreferovať priebeh poľovačky a pobrať sa domov. Cestou domov už pomaly zaspávam v aute po náročnom pohone, keď ma preberie zvonenie ocovho mobilu. Dvíha a ja počujem bežné áno, nie, dobre a tak sa pozrie na mňa a pýta sa či chcem zajtra ísť do susedného revíru na hosťovačku, ale ako honec, síce som unavený ale bez mihnutia oka vravím áno. Po príchode domov ani nevybaľujem veci všetko nechávam v ruksaku a jediné čo pridám je strelivo. Ráno vstávam a scenár sa opakuje, vonku žiadne slnko iba mráz a hmla. Sadáme do auta a o pol hodinku sme už na mieste zrazu. Predslov hospodára o bezpečnosti a používaní reflexných prvkov, každý pozorne počúva. Na záver hospodár dodáva, že sa loví diviačia zver bez ohľadu veku a pohlavia, okrem vodiacich diviačíc a škodná zver. Kamarát, ktorý nás s otcom pozval my ešte ukazuje, ktorá časť sa bude zahánať a ako máme postupovať. Pohon, pomerne malý lesný úsek široký možno 500 metrov a rovnako dlhý, je v porovnaní zo včerajšou dvoj hodinovkou pre mňa malina. Začíname pozdĺž potoka. Ja a ďalší dvaja honci na pravej strane a zvyšných 5 na ľavej. Pohon sa začína, honci nado mnou to majú trocha dlhšie, tak ich musím trocha čakať. Našiel som si vhodné miesto na okraji mladiny a čakal som, či náhodou nejaký diviačik nepribehne od mojich susedou. Nič sa nedialo a keďže som bol už s honcami v jednej línii začal som postupovať po ceste, ktorá lemovala kraj potoka. V poraste som prebil štyri a polky za jednotnú strelu, lebo človek nikdy nevie ,kedy naňho vybehne nejaký diviačik a predsa mať v ZH-čke dve gule je istejšie. Ani nie po dvoch minútach už počujem ako honec z druhej strany potoka kričí „diviak doprava“ trocha sa natočím a už ho vidím. Statný kanec vyšiel z potoka asi 50 m po mojej ľavej strane. Snímam krytku z kolimátora a ťahám s kancom. Kanec sa stáča a mieri do pohonu, tak som ho nechal nejakému staršiemu strelcovi ja mám predsa na takého čierneho rytiera čas . Diviak mal však úplne iné plány, vošiel do lieskovej mladiny a ja som ostal stáť na ceste aby som videl, ktorým smerom sa vydá. Zrazu počujem praskajúce konáre, dupot a fučanie ako z lokomotívy. Reflexívne hádžem pušku do pleca a v tej sekunde sa asi 5 m predo mnou na cestu vyrúti kanec a mieri rovno na mňa. Keď ma zbadal zľakol sa ma tak ako ja jeho a otočil sa mi bokom. Na úzkej ceste stíham zdupľovať a vidím ako kanec padá a ostáva ležať na chrbte v terénnej nerovnosti. S trasúcimi rukami prebíjam a triašku ešte znásobuje cvakavý zvuk kancových zbraní. Dvaja susedný honci prichádzajú ku mne a podávajú mi ruku. Vidím že kanec ešte žije a zbraňami sa snaží prehrýzť tenkú brezu, dostreľujem ho a v tom tranze si ani nevšímam jeho zbrane. Pohon pokračuje a počuť ďalšie výstrely. Prichádzam ku strelcom a vidím ako stoja nad pekným kancom, ktorého zbrane trčia takmer 9 cm von. Neskôr sa dozvedám, že toho kanca ulovil otec a k nemu ešte jedno prasa. Podávam mu ruku a blahoželám k zatiaľ jeho najväčšiemu kancovi. Zároveň mu oznamujem, že aj ja som strelil kanca ale že vôbec neviem aké má zbrane. Otcových diviakov odvážajú na výrad a ja s honcami idem po toho môjho, keďže k nemu sa autom nedá dostať musíme ho pritiahnuť ručne. Prichádzam ku kancovi a vidím ako sa okolo neho zhŕkla skupinka strelcov. Prichádzam k nim a až vtedy vidím, čo je zač. Spodné zbrane pomerne krátke a tenké ale horné krásne pálené hrubé a kráse zahnuté. Chrup svedčí o tom že kanec má už svoju mladosť za sebou, hoci veľkosť spodných zbraní tomu neodpovedá. Vyťahujem Wenger a začínam vyvrhovať a vtedy jeden zo skupinky strelcov hovorí aby som to nechal strelcovi, že takého kanca by si mal strelec vyvrhnúť sám. Otáčam sa a priznávam že kanca som ulovil ja a som rád ,že nasledovali úprimné gratulácie a vrelé priania. Diviaka dopravujeme na výrad a vidím, že na výrade sú iba tri diviaky, dva pekné kance a jedno prasa. Prichádza hospodár a so slovami Lovu Zdar podáva mne aj otcovi zálomok, ako znak úspešného lovu. Takúto úspešnú poľovačku v ktorej sa mne aj otcovi podarilo uloviť možno životných kancov si budem pamätať stále a stále budem na ňu spomínať. Samozrejme pri poslednom pohone táto skutočnosť neostala utajená a s radosťou sme na spoločný stôl prispeli nejakým tým tekutým ohrievačom. A všetkým povinne zreferovali ako sa všetko odohralo. Po príchode domov sme hlavy kancov položili do vane a každých 5 minút sme sa pre istotu išli na nich pozrieť aby sme sa uistili, že dnešný deň nebol iba snom. zobraziť celý popis