popis: Milujem jeleniu ruju. Milujem jeleniu ruju. Milujem jeleniu ruju. Celý rok sa na ňu teším. Krátko pred jej začiatkom, si prezerám fotky z minulých zážitkov, čítam si obľúbené príbehy (tisíckrát prečítané), pozerám videá. Jedno...Milujem jeleniu ruju. Milujem jeleniu ruju. Milujem jeleniu ruju. Celý rok sa na ňu teším. Krátko pred jej začiatkom, si prezerám fotky z minulých zážitkov, čítam si obľúbené príbehy (tisíckrát prečítané), pozerám videá. Jednoducho sa štengrujem, vzrušujem, neviem sa dočkať a rátam dni. Tesne pred nástupom na vysnenú dovolenku, volám horárovi ako to vyzerá, či už ručia, či dobre ručia, čo sa strelilo, či už má pre mňa vybratého toho Môjho. Úzkostlivo pozerám na dlhodobú predpoveď počasia a modlím sa aby bolo také pravé „rujové“. Idem na strelnicu, a aj keď viem, že moja 300večka strieľa presne, radšej sa uspokojím s kontrolnou ranou. Zrazu je tu deň D. Balím milión tých poľovníckych drobností, ktoré rád beriem do rúk. Ručadlo, kožené púzdro s nábojmi, nôž, nebrúsim ho však (nechcem naštvať sv. Huberta) a ďalšie viac, či menej potrebné veci, ktoré ma budú sprevádzať na vytúženom love. Po krátkom uvítaní v revíri sa nedočkavo teším von. Teším sa hlavne na všetky vychádzky , skoré ranné vstávania, oddychovanie počas dňa na chate, a večerné blúdenia za jeleňmi s neskorými návratmi. Teraz však už stúpam po vyčistenom poľovníckom chodníčku s mojim sprievodcom. Usadáme si na posed v kraji ideálnej lúčky v strede lesa olemovaného kukuričným poľom. Ešte ani poriadne nesedíme a už sa nám ozýva prvý jeleň. Ach, ako ma to prvé zaručenie vie vzrušiť. Prvý jeleň však spúšťa aj ostatných a za chvíľu nám ručí v blízkom aj vzdialenejšom okolí 7,8 jeleňov. Môj sprievodca je však pokojný. Ja by som sa najradšej vybral hneď za dobrým hlasom, ktorý ručí len neďaleko, neodvážim sa však ani mrknúť a plne sa spolieham na odskúšané schopnosti môjho sprevádzateľa. Z rohy lúky nazerá ušatá jelenica. Pozor teraz sa ani nepohni! Po krátkom istení, vychádza aj druhá, a tretia. Jeleňa však zatiaľ niet. Až po chváli zbadám vybielené vidly parožia. Mlaďas, aj keď výradový. Hmm, no mne sa páči každý jeleň. Kocháme sa pohľadom na jeleňa so svojou čriedou. Sprievodca ma ani neponúka, loviť. Vie , že som tu prvý deň a chcem lepšieho. Obaja však cítime, že v posledný deň odchodu sa bude hodiť aj tento. Nikdy som parožie jeleňov nemeral na kilá ani body. V očakávaní však silnejšieho jeleňa sa ticho spúšťame s tmou dolu z posedu aby sme na miernom kopčeku popočúvali pomaly rozbiehajúcich sa jeleňov. Taká malá príprava na ráno. Jeden hlas sa nám páči a plánujeme sa ráno za ním vydať. Och, ako milujem tie posedenia večerné na poľovníckych chatách. Sme tam s kamarátom aj s jeho sprievodcom. Všetci hovoríme len o jeleňoch, čo , kto videl, aké má ambície. Moja myseľ patrí len im. Zabudol som na prácu, na starosti, mobil leží kdesi vypnutý na dne ruksaku, nebavia ma baby. Som tu len ja a jeleň. Môj jeleň, ach Bože, ktorý to bude tento rok? Večer pochopiteľne neviem zaspať. Ráno nám však praje a po otvorení dvier na chate počujeme ručanie až sem. Potichu ale skutočne veľmi opatrne stúpam za mojim sprievodcom. Približujeme sa k jeleňovi s dobrým hlasom ručiacim na kukurničisku. Idem ako v ošiali. Tesne na kraji políčka kde je posed spomalíme tempo. Jeleň ručí tak, ako keby bol celkom pri mne. Nedýcham, len sprosto vypúšťam paru. Srdce mi bije až kdesi v krku. Zdá sa mi, že ho počuje aj jeleň. Sprievodca opatrne kontroluje vietor a priestor pred nami. Obaja vidíme, že jelenice sa pasú tesne veľa nás. Je ich okolo dvanásť .Jeleň pobieha okolo nich a ručí až sa mi z toho dvíha klobúk. Pomaly sa plazením blížim na kraj lesa. V tesnom závese aj môj sprievodca. Pušku pomaly posúvam pred seba , a jeleňa zachytávam v optike. Ráno sa pomaly rozplýva a vidím vidláka desatoráka, 7 ,8 ročného , celkom fajn jeleňa. Sprievodca na mňa mrkne, či sa mi páči. Ale hej, vravím. Chystám si pušku. Jedna blízko stojaca jelenica však na nás uprene začne pozerať. Hmm , to je zlé. Cítim sa ako školák pristihnutí pri opisovaní. Čo teraz ?Sprievodca radí, ani sa nepohnúť. Vidím , že to nedopadne dobre. Naraz sa jelenica vychytí a celú rujnú spoločnosť vyplaší tak, že sa dajú cez políčku do prudkého behu. Jeleň trochu nechápavo nasleduje pre neho tú celú voňavú masu, a v zlej pozícii pre streľbu odchádza. Huuu. Naraz to všetko opadlo, a so sprievodcom sa pozeráme na seba. Nevadí, nič sa nedeje .Ale vzrušenie z blížiaceho lovu bolo silné. Pomaly sa ukľudňujem a zberáme sa k raňajkám. Večera sa však neviem dočkať. Zase sedíme na kopci a čakáme ako sa rozručia jelene. Z piatych hlasov nás upúta jeden absolútne mohutný. Zaručí len každých 10-15 minút. No je to akoby brzda pre všetky jelene, ktoré hneď potom stíchnu. Poďme tam, poďme tam, hlási sa vo mne lovec. To nie je možné, taký úžasný hlas. Som závislý od jeho ručania. Keď zaručí , ježia sa mi chlpy na celom tele. Pomaly sa vydávame za ním. Trochu nám to trvá, viditeľnosť je však ešte výborná. Keď sme už za malým lesíkom na ďateline, vidíme ako sa k miestu ohromného hlasu blíži mladý jelienok . Očakávame čo z toho bude. Naraz z húštiny vybehne veľký sivastý jeleň, a rúti sa priamo na nášho prieskumníka. Ten neváha a odbieha. Veľký jeleň sa tiež na päte otáča, a rýchlo vbieha naspäť. My stihneme postrehnúť, že je to starý jeleň, s račími vidlami na oboch stranách, sila parožia nie je ohromujúca, ale starý jeleň vždy poteší. Znovu ručí za malým briežkom na kraji ďateliniska. Po centimetroch sa blížime k nemu. A začíname nakúkať, čo sa odohráva nad nami. V strede malého políčka sa pasú štyri jelenice a medzi nimi veľký hrivnatý jeleň, a nad ním mladý osmáčik. Utešená scéna. Jeleň je však nepokojný. Ani sa mu nečudujem, zhora počuť stále bližšie ručať aj ďalšieho jeleňa s celkom slušným hlasom. Môj je však stále kráľ. Minimálne tohto oddelenia. Sprievodca pomaly rozkladá trojnožku a radí strieľať. Ale čo to, poľovnícka triaška? Nečudujte sa mi prosím, aj Vás by hegľovalo. Vzdialenosť okolo 120 metrov. Jeleň je však dobrý cieľ. Napínam napinák a strieľam. Počujem náraz gule. Jeleň a padá a jeho rodina ho opúšťa. Len jedna jelenica, postojí trochu na kraji. Keď však zahrmocen záverom , mizne aj ona húštine. Naraz pozriem na jeleňa a vidím ako mu zadok stojí a predkom sa pokúša vstať. Sprievodca súri strieľať a preto vypúšťam ešte jednu guľu z 300tovky do jeho krásneho tela. Tá ho definitívne pribíja k zemí. Kraj hučí ozvenou po výstrele a sprievodca šepká Lovu zdar. Áno leží tam, jeleň, cieľ mojich túžob. Po vychutnanej cigarete sa poberáme k nemu. Ja však akoby som nekráčal, ale cítim, akoby som sa vznášal. Nie, skutočne necítim námahu chôdze , ale s úsmevom a v očakávaní vnímam silu a emócie silnej chvíle. Naraz stojíme pri ňom, pri kráľovi. Sprievodca ešte čosi šepne , že mohol byť aj silnejší, no prísnym straníckym pohľadom sa pozriem na neho, a hneď vie, že táto poznámka bola nemiestna. Hlavne vyslovená nad zhasnutým kráľom. Pochopil a po gratulácii a prebratí zálomku sa radšej vyberá po auto. Toto je chvíľa pre mňa. Pomaly sa vznáša tma a ja zostávam s mojím jeleňom sám. Veľká dôstojnosť idúca z jeleňovej bytosti však preráža aj tmu. Pred mnohými rokmi, keď sme s priateľom sedeli pri zhasnutom, v ruji ulovenom jeleňovi, obaja sme sa spytovali, prečo vlastne strieľame týchto krásnych tvorov. On vtedy vyslovil názor, že možno pre pohladenie toho krásneho tela, keď k nemu prídeme po ulovení. Nie je to však málo? Musí preto zhynúť kráľ ?Len pre jedno pohladenie? Aj ja teraz pomaly a trochu s trémou, kladiem roztrasenú ruku na ušľachtilý krk Môjho jeleňa. V neďalekej húštine zaručí nesmelým hlasom mladý jeleň a pomaly sa rozručia aj ďalšie. Niečo končí, iné začína. Obloha je zaplnená hviezdami, a ja naplno prežívam tú sladkastú chuť poľovníckeho šťastia. zobraziť celý popis