popis: September je síce mesiacom jelenej ruje, ale predsa som chcel ísť ešte naposledy v tomto roku "skontrolovať" toho "môjho" srnca. Rána už boli chladnejšie ako v lete, o ranné hmly nebola núdza. V jedno také ráno som kráčajúc okrajom kukuričného poľa chcel dostať až hore do lesa na lúku, kde bol pánom už spomínaný "môj" srnec. V to ráno to ale vôbec nebolo o čakaní, alebo vábení. Srnec ma prekvapil neďaleko už spomínaného kukuričného poľa. Kráčam v silnej rannej rose, keď som periférne zaregistroval pohyb. Ďalekohľadom zisťujem že sa jedná práve o "môjho" srnca, milo prekvapený a dosť zaskočený rozmýšľam čo teraz. Srnec to ma namierené rovno na mňa, šťastím ale je že počas pochodu neúnavne berie pašu. To musím využiť a pokúsim sa dostať ku asi 30 metrov vzdialeným kríkom. Podarilo sa! Ale musel som sa plaziť, som kompletne mokrý a čakám. Srnec prichádza z pravej strany. Na cmuknutie dvíha hlavu a pár sekúnd pozerá priamo na mňa. Ešte sa otočil aby sa uistil že mu nič nehrozí, a pobral sa svojou srnčou cestou ďalej. Snáď sa v jari opäť stretneme...