typ: lesný

kraj: Žilinský (Slovensko)

obec: Oščadnica

rozloha: 3084ha

počet členov: 31

web:

email: petko.pavlina@gmail.com

telefón 1: 0915186657

telefón 2: 0000000000

predseda: Zdenek Kubala

podpredseda:

tajomník: Radoslav Špalek

poľovný hospodár: Peter Blahovec

kultúrny referent: Peter Pavlina

kynologický referent: František Gavlák ml.

strelecký referent: Vladimír Škripek st.

finančný hospodár: Štefan Trúchly

poľovná zver: Jelenia zver II. kvalitativna trieda, Srnčia zver IV. kvalitativna trieda; Diviačia zver IV. kvalitativna trieda; Vlk dravý - celeoročne chránený

popis: PZ Javorské Oščadnica je zaradneý do poľovnej oblasti JVI Slovenské Beskydy.Poĺovný revír je rozdelený na štyri poľovné úseky: Úsek č.1 Javorské (981ha), Úsek č.2 Kalinov (617ha), Úsek č.3 Dedová (735ha), Úsek č.4 Furmanec (750ha), Na každých začatých 100ha v úseku jeden člen.V našom revíri mame bohaté zastúpenie zvery .V hlavnej miere je zastúpená zver jelenia ,zver diviačia a zver srnčia. Prechodne migruje zo susedných revírov zver danielia . Zo vzácnych šeliem môžeme povedať že už trvalo evidujeme rysa ostrovida , vlka dravého a prechodne medveďa hnedého .Zo škodnej zveri ma výrazne zastúpenie líška hrdzavá v menšej miere je možné stretnúť aj psíka medvedikovytého . Za spomenutie možno stojí a často pozorovaný párik Orla skalného. Hlavne u jelenej zveri badáme výrazný nárast bodovej hodnoty trofejí . Srnčia zver je s pribúdajúcimi stavmi diviačej zveri ,ďalej narastajúcim počtom šeliem , celoročnou ochranou vlka dravého v konečnom dôsledku aj dopravnými nehodami ,spôsobenými srnčou zverou v našom PZ na výraznom ústupe .Ani zvýšenou starostlivosťou o srnčiu zver podávaním medikamentov ,podávaním kvalitného objemového jadrového krmiva a osádzaním pachových ohradníkov pri miestnych komunikáciach sa nám tento negatívny trend nedarí spomaliť. Diviačia zver je zastúpená v hojnej, ale únosnej miere v sezóne 2017-2018 sa nám podarilo uloviť spolu 73ks tejto zveri ,tu ale absentuje počet dospelých diviakov medailovej hodnoty. Významné trofeje . V roku 2014 bol ulovený jeleň s bodovou hodnotou 210b strelec Vladimír Škripek st . trofej bola od cenená na celoštátnej výstave v Nitre zlatou medailou ,v roku 2016 bol ulovený jeleň 191,5 b. hospodárom Petrom Blahovcom ,v roku 2017 bol ulovený jeleň 181,82b. strelec Karol Kopera,v roku 2010 ulovený jeleň 178,29b. strelec František Kopačka. Medzi najsilnejšie srnčie trofeje patrí srnec ulovený v roku 2001 Miroslavom Galvankom 118,02b a srnec ulovený v roku 2006 Truchlym Štefanom s bodovou hodnotou 115,15b. Najsilnejšie trofeje kancov ulovené v Oščadnici sú ,štyri kance ulovené Františkom Gavlákom st. v 80 tych rokoch ,ocenené na medzinárodných poľovníckych výstavách v Európe zlatými medailami. Keď to ešte legislatíva dovoľovala bol v roku 1987 ulovený strelcom Štefanom Zborovančíkom vlk dravý a o rok neskôr aj rys ostrovid ,sú to jedine vzácne šelmy ulovené v našom PZ. Negatívne vplyvy . Medzi negatívne vplyvy ovplyvňujúce poľovníctvo v našej obci patri hlavne veľký cestovný ruch v našej obci stým je spojený aj stavebný ruch v odľahlých častiach revíru, ďalej obrovský tlak motorkárov a štvorkolkárov ,ktorý si pomýlili les s pretekárskou dráhou. Samozrejme stretli sme sa aj s pytliactvom ,ale tento negatívny jav sa nám zatiaľ za pomoci polície a cieľavedomej osvetovej pŕace darí veľmi dobre eliminovať. Cieľavedomou osvetovou prácou sa snažíme vplývať na mládež začali sme s navštevovaním predškolských zariadení pravidelne prispievame článkami do časopisu poľovníctvo a rybárstvo a ďalšou mravčou prácou sa snažíme ľudí nielen v našej obci oboznámiť s našou prácou. Obec Oščadnica patrí medzi najvýznamnejšie centrá letnej i zimnej turistiky na Slovensku. Tvorí malebný územný celok s charakteristickými prvkami valašského a kopaničiarskeho osídlenia. Chotáre, zárubky, šacúnky či pľace si zachovali svoje neopakovateľné čaro dodnes. Z dávnej minulosti zostalo nemálo objektov pôvodnej ľudovej architektúry, nezmenila sa ani príslovečná pohostinnosť obyvateľov žijúcich pod masívom Veľkej Rače (1236 m n. m.) - najvyšším vrchom regiónu Kysúc. Vznik obce Rímsky vplyv až do r. 400 n. l.. Rimania robili výpady za hranice so zbraňou v ruke a podmaňovali si vzdelané i nevzdelané národy. V tom období vznikali obchodné cesty, ktoré viedli cez Jablunkovský priesmyk dolinou Kysuce a smerovali ďalej na juh. Dolina Kysuce bola pokrytá pralesmi - hvozdmi. Cesta viedla okolo Kysuce. Po tejto ceste sa dopravovala surovina - jantár, ktorú získavali na brehoch Baltického mora a spracovávali v juhovýchod. a južnej Európe. Obchodný ruch bol veľký. O tom píše poľský dejepisec Majevskí v knihe Importy rímske - Vroclav 1949. str. 29. Osídlenie vzniká vo vyvýšených polohách nad križovatkami ciest, pri východoch ciest z priesmykových polôh. Veľa vtedajších vyvýšených sídlisk je svedectvom, že bolo veľa nebezpečenstva a obyvatelia sa takto chránili samou prírodou. Prístup do týchto osídlení bol ťažký. Prvý obyvatelia sem prichádzali do lesných pustatín, v ktorých boli odkázaní sami na seba, na vlastné schopnosti. Možno z nich už boli osídlení potomkovia strážcov, ktorí v dobe Veľkomoravskej strážili hranice. Dôkazom toho sú doposiaľ nepreskúmané mohyly v Krásne a v Oščadnici. V jednej mohylke v Krásne sa našiel malý kamenný idol 15,9 cm vysoký. Na ňom je naznačená hlava, trup i nohy. Inú kamennú modlu zo Slovenska nepoznáme. Ďalšia obchodná cesta v stredoveku viedla cez vrchy z Poľska ku rieke Kysuca. Trasa cesty bola: Vreščovka - Drobiška - Drahošanka - Kysuca. Dodnes poznať cestu po ktorej sa premávalo na konských vozoch. Snáď najviac pribudlo obyvateľstva r. 1214, keď Strednú Európu rabovali Tatári. Obyvateľstvo pred nimi uteká do hustých hôr hľadať útočište. Vpád Tatárov znamenal ďalekosiahle následky pre ich ďalší hospodársky a spoločenský vývin. Ničenie bolo mečom a ohňom. Najväčší vplyv na vývoj jednotlivých usadlostí v tomto prostredí má Žilina. K nej patrilo aj Krásno, ktoré sa v listinách spomína už v r.1325 ako Krásna. Žilinský richtár Ján Petzold najprv Krásno dostal do dedičného nájmu a v r.1361 kráľ Ľudovít Veľký dáva ho dedičnému žilinskému richtárovi do vlastníctva. V týchto časoch do Krásna patril skoro celý bývalý Čadčiansky okres. Po Lieskovci Krásno bolo poslednou osadou na severe a už v r. 1417 sa rozprestieralo až na hranice štátu. Medzi iným sa spomína i Yauofa (strom - javor) Ani v tejto listine ani v listinách z r. 1387 a 1325 sa na celých horných Kysuciach výslovne nespomína ani jedna dedina. Zrejme tu vtedy boli iba rozptýlené lazy. Záznamy z mnohých prameňov hovoria, že od r.1364 bol čulý obchodný ruch na ceste smerom zo Žiliny do Tešína. Koncom 14. st. remeselná výroba a obchod neboli prameňom podnikania žilinských mešťanov, ale mnohí z nich svoje majetky získavali zakladaním nových osád, dedín, čo im umožňovalo obsadzovať úrad richtára, čiže fojta a pre lepšie ovládanie novozaložených osád prenášali zvyklosti svojho materinského mesta. Je veľmi pravdepodobné, že začiatkom 15. storočia vzniká osada Gábor, ktorú pomenoval sám zakladateľ podľa svojho mena.Oščadnica patrí medzi najväčšie obec na Kysuciach, pretože z jej ústredia sa domy rozliehajú do niekoľkých dolín i na strmé úbočia Slovenských Beskýd. Leží na ľavom brehu Kysuce. Vinie sa hore dolinou 13 km dlhou okolo potoka Oščadničianky. Obec Oščadnica s Veľkou Račou (1236 m n. m.) - najvyšším vrchom regiónu Kysúc patrí medzi najvýznamnejšie centrá letnej i zimnej turistiky na Slovensku. Vznik Oščadnice - Podjavorské (Názvy Podjavorské a Oščadnica sa používali paralelne, pričom Podjavorské sa užívalo u budatínskeho panstva, ktorému Oščadncia patrila a názov Oščadnica sa používal na sliezskej strane) možno položiť medzi roky 1600-1610. Prinajmenšom sezónne (salaše) sa tu ľudia trvale zdržovali už aspoň okolo roku 1500. Prvá zmienka o Oščadnici je v roku 1579, ktorá je písaná slovensky a to vo forme listu Budatínskeho grófa kňažnej v Tešíne. Druhý zmienka je z roku 1583, je písaná latinsky, ide o spor Mikuláša a Františka Deršiho proti Jánovi Suňugovi kvôli pozemkom. V rukopise Mateja Béla o Trenčianskej stolici, ktorý bol napísaný v roku 1730 je napísaná celá strana o Oščadnici, ale názov Podjavorské už vôbec nespomína. Názov je tu uvedený ako „Oszadnicza vel Osstanicza“ z čoho vyplýva, že už vtedy názov obce bol Oščadnica. Rozloha: 59 km2 Počet obyvateľov: 5701

zoznam členov PZ z LovuZdar.sk: SPIBY / tikkavarmint / Lukas1989 / yety / bobulko /