13.7.2005 srnčia ruja akurát začínala. Nedalo mi a tak som sa vybral do lesa, samozrejme aj z vábničkami na srnca značky Devana. Bolo krásne slnečné ráno. Vybral som sa do lesov mesta Spišská Nová Ves, lepšie povedané do časti zvanej Šulerloch. Po príchode do lesa som si vybral vhodné stanovište, vyčkal som nejaký čas a až tak som začal vábiť. Prv som začal rujnou srnou, potom hlasom srnčaťa a nakoniec plačom srnčaťa. Z každého po tri série. No na prvom stanovišti som nemal šťastie, lebo na moje vábenie nič nezareagovalo, tak som sa premiestnil o 500m ďalej. Sadol som si na rúbanisko, kde sa sem tam nachádzal mladý smrek. Ruksak som si nechal pri výstavku smreka, a ja som sa pobral trochu ďalej, kde som si sadol za koreňový systém smreka (koláč). Predo mnou bola hustá smreková mladina. Z nej som predpokladal príchod srnca. Vyčkal som a až tak som začal vábiť hlasom rujnej srny. Netrvalo dlho a zbadal som pohyb. Pozrel som sa ďalekohľadom , bola to líška, ktorá zareagovala na vábenie. Pokračovala stále bližšie a bližšie ku mne. Bola tak blízko, že som sa musel prikrčiť k zemi aby ma nezbadala. Bolo bezvetrie, takže zavetriť ma nemohla. Prišla tak blízko, že sa dostala k môjmu ruksaku, ktorý bol odo mňa asi na 4metre. Vtedy zacítila môj pach a rýchlim behom zmizla v smrekovej mladine s kade prišla. Bola to skvelá skúsenosť pre mňa ako mladého vábničiara, že na hlas rujnej srny nemusí zareagovať len srnec. Srna bi sa určite líšky nezľakla, možno bi ju aj odohnala.