16. 9. 2007 jelenia ruja bola v plnom prúde. Skoro ráno som sa pobral z domu. Pred sebou som mal dlhú cestu, kým sa zo SNV dostanem pešo na dobré rujoviská. Už za tmy som bol na mieste. Plný očakávania som vyčkával na prvé hlasy tejto majestátnej zveri našich hôr. V rukách som mal pripravené dvojdielne ručadlo maďarskej výroby, zakúpene od skúseného vábničiara pána Františka Stoličného. Nachádzal som sa v chatárskej lokalite Pod Tepličkou. Okolo 6:00 sa z náprotivnej strany ozval vytúžený hlas ručiaceho jeleňa. Pomalým krokom z nohy na nohu som sa vybral po hlase rujného jeleňa. Sem tam som zavábil hlasom mladého jeleňa, jeleň mi na toto vábenie reagoval tým že mi odpovedal. Už z hlasu som vedel že to bude starý jeleň. Do tohto koncertu medzi mnou a starým jeleňom sa pridal ďalší na druhom kopci vzdušnou čiarou asi 800 až 1000 m. Po pol hodine som sa dostal ku starému jeleňovi no ten za ten čas prestal ručať a bol zaľahnutý v mladine nad poľovníckym chodníčkom na ktorom som stal ja, už len sem tam hrubým a chrapľavým hlasom zamrmľal, ešte nikdy som takýto hlas u jeleňa nepočul bol to zvuk, aký si ani neviete predstaviť. No nebol som veľmi pozorný lebo mojim pohybom som sa prezradil. Jelenice ktoré mal jeleň pri sebe ma zbadali a rýchlim behom aj z jeleňom utiekli. Bol som na seba nahnevaný. Vybral som sa pomaly domov, ale potešil som sa, keď som počul ručať toho druhého jeleňa na ktorého som úplne zabudol. Rýchlim krokom som sa ponáhľal za hlasom jeleňa, pretože som sa bál že prestane ručať, lebo už bolo dosť neskoro. Ozýval som sa mu aby som z jeleňom nestratil kontakt. Z hlasu jeleňa a hodiny, kedy ešte reval, bolo zjavné že je to mladý jeleň. Bol som od neho asi 15 minút, trebalo mi už len prekonať kopec. Ocitol som sa v riedkej smrekovej mladine. Jeleň sa na moje ručanie stále ozýval, vedel som že je blízko no stále som ho nevidel. Zareval som agresívnejším hlasom, keď vtom som zbadal pohyb v brezovom poraste vzdialenom 60 m. Pozrel som cez ďalekohľad, videl som len časť parožia, keď som znova zaručal, jeleň sa ku mne rozbehol až vtedy som videl s čím mam to dočinenia. Bol som skrytý za skupinkou mladých smrekov. Jeleň šiel priamo ku mne. Prikladám k očiam ďalekohľad a počítam vetvy. Na pravom kmeni ich bolo 6 a na ľavom 8 výsad, čiže nepravidelný 16torák. Šiel stále bližšie a bližšie. Ani neviem ako a ocitol som sa s ním zoči voči na 2 metre. Jeleň zastal a začal istiť, už vedel že niečo nieje v poriadku. Srdce mi šlo od vzrušenia vyskočiť z hrude. Jeleň takto stal niekoľko sekúnd, sklonil hlavu sfučal a majestátnym, priam až prekrásnym bohom zmizol v starom jedľovom poraste. Chvíľu som tam ešte ostal stáť a rozmýšľa som, čo sa to vlastne pred chvíľou udialo. No nemohol som tam stáť večne po chvíli som sa vybral na dlhú cestu domov. Ale z miesta odkiaľ jeleň vybehol, vychádzal stále nejaký hluk. Nedalo mi a tak som sa pozrel kto je jeho autorom, boli to tri jelenice, družky majestátneho 16toráka. Netrvalo dlho a jedna z jeleníc ma zbadala a klusom sa pobrala preč, nasledovali ju aj ostatné. Nikdy som tu takého jeleňa nevidel, pretože v tejto lokalite nieje kvalitný genofond jelenej zveri, na miestne pomery bol tento jeleň čo sa týka parožia ale aj mohutnosťou postavy vinikajúci jedinec.