Bolo 4hodin ráno a už som bol ako rybka pripravený na ruju aj z kamosom acem182 a ďalším kamarátom Peťom z blízkej dediny Ražňany. Obvolal som ich že už vyrážame. Išiel som po aceho a kamos Peťo už bol pripravený na križovatke, ktorá viedla z Pečovskej Novej Vsi na Majdan kde mam chatu. Vyzdvihol som ich na dohodnutých miestach a vyrazili sme. Išli sme mojim autom Lada 2105 t.j.žigula.je to vlastne obrnene vozidlo ha ha ha tak ju voláme lebo pre ňu nie je nič nezdolateľné! Prešili sme na chatu a mali sme čas tak sme si dali niekto kávičku na prebratie niekto čajík- a niečo k tomu, to je samozrejmosť. Zohriali sme sa trošku bolo asi 05:15 tak hovorím uz je najvyšší čas isť na rujovisko. Tak sme sa pobrali. A je to ešte kus cesty po lese autom kým sa vyjde na hrebeň. Ale čo čert nechcel a ani ja ta cesta je ako každá na Slovensku sem tam diera a kopa zákrut . Už tesne pred cieľom čistili rigol pri ceste aby na jar voda nerobila problemi , ale hlinu nechali na ceste- a to je taká hlina ílovitá mastná. Naviezlo ma na ňu, hoci som sa snažil to vyrovnať ale nepodarilo sa a už sme boli v tom jarku na bočaka. Bratia spolujazdci už hovorili svoje a nebudem to určíte písať! Ostali sme visieť na strede auta tak že kolesa boli v lufte tak sa nedalo nijak stoho jarku vycúvať ani potlačiť ani nič. Tak nervózny pozerajúc sa na hodinky čí peší to zvládneme časovo vyjsť na rujovisko a zapaľujúc si cigaretky debatime, že čo a ako. Po asi 5 minútach sme sa rozhodli isť naspet do dediny, že už aj tak z ruji nič nebude tak aspoň prídeme vitiahnut auto. Prešli sme kus cesty a zrazu vytešený vidíme svietiť svetla, ktoré sa približovali po ceste k nám. Hovorím paráda pomyslel som si‘‘ to je kamarát horár‘‘ veľa krát sme sa stretli na tom isto rujovisku , tak som si myslel že je to on. Ale nebol. Bol to poľovník od Prešova a že ide na skúšky z farbiarkou do Bardejova, ale že sa ponáhľa a ani nemá miesta v aute čo isto ani nemal. Ale hovorí- pod aspoň ty som nou ale musíš isť k farbiarke do kufra a daj pozor aby ta nepohryzla –hovorím OK nebojte sa veď nejak už bude. Ta farbiarka cítila mojich psov tak si kludne ľahla na moje nohy a bolo to. Poľovník počudovane krútil hlavou a z debaty do debaty už sme pri obrnenom vozidle ktoré prvý krát sklamalo. Poľovník podotkol že tu som si to musel prášiť, keď ma tak stiahlo ale ja len že nie nie, ale tahajme nech idem na ruju. Tak sme sa zapli a ťahal! dobre bolo že pán poľovník mal suzuki vitaru tak to nebol žiaden problém len musel aj tak zapínať všetko čo mal po ruke. Pekne ma vytiahol akurát došli kamosi a keď sme si z dotyčným pánom poľovníkom vymenili kontakty tak sme prasili rýchlo na rujovisko. Stíhali sme to len tak tak aj sme trochu meškali ale museli sme pridať do kroku a keď sme sa dostavili na rujovisko, tak to bolo niečo. Ešte to krásne v hore hralo tie piesne lásky a nenávisti a dokonca som natočil aj svojho najväčšieho jeleňa tohtoročnej ruje!!! A dotyčnému pánovi polovnikovy, ktorého nebudem menovať ,,veľmi pekne ďakujem‘‘