Slapala som na bicykli ako kazdy vecer. Slnko bolo este vysoko, nuz mala som chut na dlhsi okruh. Takmer pri cieli, ked sa uz bolo treba odklonit z cesty, pocula som suchot. Zavonalo to dobrodruzstvom, zastala som. Medved na druhej strane potoka sa potvory na bicykli zlakol skor ako ona jeho a v neuveritelnej rychlosti sa stratil v lese. Bolo sympaticke, ze mal namierene prave tam, lebo moje zrychlenie, ani s medvedom v patach, by az take dobre nebolo. Hrdinka sa vsak odradit nedala, slapala dalej hore dolinou akoby sa nic nestalo, ale bicykel si dodnes nenamastila...