V jedno chladné decembrové ráno sa vybral na posliedku s myšlienkou že si obzrie kde sa zdržujú diviaky, aby sa rozhodol kde bude ďalšia spoločná poľovačka. Mal so sebou aj mladého jagdteriera, ktorému dal meno Brok. Pes mal niečo cez jeden rok a bol plný života. Na rozdiel od psov ktoré mal predtým bol tento v niečom iný, ale nikdy nevedel prísť nato, v čom. Postupovali smerom po hrebeňovej ceste ktorú na niektorých miestach lemovali husté húštiny kde sa často zdržiavala zver. Brok šiel na počudovanie pokojne, sem tam sa zastavil a oňuchal stopy ktorých tam bolo požehnane, a na snehu sa dali dobre prečítať. Bolo tam veľa stôp srnčej zveri no sem tam sa objavila aj stopa od vysokej. Asi po hodinovej chôdzi sa rozhodol zísť do doliny kde bolo veľa húštin. Šiel popri nich a psík veselo pobehoval okolo neho. Po krátkej chvíli narazil na vchod do húštiny do ktorého viedlo mnoho stôp, od diviačat až po dospelé jedince, v tej chvíli bol rozhodnutý. Spoločná poľovačka sa bude konať práve tu. Bol to veľký komplex húštin s miestami kadiaľ neprešiel ani pes. Nechcel sa tam zdržať dlho aby ho diviaky nezvetrili a náhodou si to nerozmysleli. Vzal psa na vôdzku aby si náhodou nezmyslel ísť do húštiny a nenarobil tam neporiadok...
Na druhý deň sa všetci zišli pri chate kde im oznámil čo zistil a navrhol aby sa poľovačka konala práve tam. Súhlasili všetci. Asi o pol hodiny už boli všetci na svojich stanoviskách, on zostal stáť za húštinou aby sa nezopakovala udalosť z prvej poľovačky keď starý diviak vyrazil späť pomedzi honcov. Psa mal pri sebe, lebo aj keď mal skúšky, v hone sa pohyboval pes s ktorým sa vždy dostal do sporu a skončilo to návštevou u zverolekára.
Ozval sa zvuk lesnice, a honci sa spolu so psami vnorili do húštiny. Všade bolo ticho, len sem tam sa ozvalo pokrikovanie honcov. Po chvíli to ticho prerušilo prenikavé hlásenie najlepšieho diviačiara v združení, postupne sa k nemu pridali aj ostatné psy. Následne sa ozval dupot a znásobilo sa pokrikovanie honcov, bolo jasné že narazili na diviaky. Z jeho pokojného rozmýšľania ho vyrušil výkrik:“ Diviak ide naspäť!!!“ Odistil guľovnicu a pripravil sa, v duchu dúfal že je to ten starý diviak čo takto unikol z honu aj predtým. Po chvíli sa húština roztvorila a objavila sa veľká diviačia hlava s šedinami až po uši, bol to on. No veľa času mu nedal pretože hneď ako si overil že je čistý vzduch vyrazil vpred. Hneď ako sa objavil v jeho puškohľade vystrelil. Diviak klesol k zemi a on pustil Broka. Brok k nemu dobehol a začal hlásiť, no stalo sa niečo nečakané. Diviak sa postavil a pes začal dorážať. Snažil sa prebiť no nešlo to, do uzáveru sa mu dostala nejaká nečistota. Musel sa spoľahnúť na ostrosť svojho psa kým nevyriešil problém s puškou. Brok dorážal do diviaka ktorý sa ho snažil nabrať na rypák a rozpárať ho. No psík bol vrtký a statočne sa vyhýbal jeho útokom. No diviak bol skúsenejší ako mladý pes a tak sa mu ho podarilo vyhodiť psa do vzduchu, a rypákom ho odhodiť do najbližšieho stromu. Odhodil ho tak silno, že si pri náraze o strom zlomil chrbticu, a zostal nevládne ležať na zemi. Diviakovi to však nedalo pokoj, a tak sa vydal k nemu. Zase ho vyhodil do vzduchu a v doline sa ozývalo prenikavé psie skučanie. Keď ho už pes omrzel, tak sa vydal proti nemu. On sa snažil zachovať si chladnú hlavu a konečne prebiť guľovnicu a dostreliť ho. Diviak sa približoval a keď bol od neho asi na tri metre, konečne sa mu podarilo zavrieť uzáver, priložil pušku k lícu, namieril diviakovi na hlavu a potiahol spúšť. Dolinou sa ozval výstrel a diviak klesol k zemi. Prebil a zas namieril diviakovi na hlavu, no ten sa už nepohol. Rozbehol sa k psovi, keď k nemu prišiel, Brok tíško zaskučal a bolo vidieť že sa už z toho nevylíže, z jeho očí pomaly vyprchával život. Nechcel uveriť tomu že pes ktorý ešte včera behal po lese má už dnes skončiť svoju životnú púť. Do očí sa mu hrnuli slzy, postupne sa k nemu zišli všetci poľovníci, ktorí už po jeho prvom výstrele tušili že na výrade predsa len niečo bude. Oni ho však nezaujímali, on práve vtedy zistil čím sa Brok líšil od iných psov. Začal spomínať keď ho ako slepé šteniatko doniesol domov, pretože ho suka z neznámych dôvodov odvrhla, ako ho kŕmil zo striekačky, koľko nocí pri ňom prebdel keď ho ako malé šteňa pohrýzla kuna a do rán sa mu dostala infekcia, ako ho cvičil, ako s ním bol na skúšky. A teraz sa ma jeho život skončiť? Nechcel tomu veriť veď ten pes mu bol ako syn ktorého nikdy nemal. Áno, aj taký môže byť vzťah človeka a psa. Postavil sa, prevesil si pušku cez plece vzal už nehybné telo Broka a pobral sa dolu dolinou....