Sedím doma je 20 septembra 2006 a píšem si domáce úlohy. Zrazu mi zazvoní telefón a starký sa ma spýta či nechcem ísť v piatok večer a v sobotu ráno na poľovačku. Ja som samozrejme súhlasil. Už som sa nevedel dočkať kedy bude piatok. Štvrtok rýchlo prešiel ,ale piatok bol strašne pomalý. No nakoniec som sa dočkal. Po škole som sa hneď ponáhľal aby som stihol autobus, ktorým som sa dopravil ku starkému. Keď som prišiel, starký bol ešte v robote. Zavolal som mu dokedy bude v robote a on mi povedal že približne do 15: 00 hod. Zatiaľ som si u neho krátil čas pripravovaním vecí, ktoré budeme potrebovať. Medzi tým prišla starká domov. Oznámil som jej, že dnes nebudeme spať doma ale v poľovníckom dome. Povedala, že nech si zoberieme aj jedlo aby sme neboli hladný. Tak som ho pripravil. Pri pripravovaní vecí potrebných na poľovačku mi chýbalo už len ručadlo, pretože bol práve vrchol jelenej ruje a pri hľadaní dorazil aj starký. Spýtal som sa ho či nevie kde je ručadlo, povedal že je poľovníckej izbe. Obliekli sme sa zobrali veci potrebné na poľovačku a starký vybral z trezoru guľovnicu kalibru 7,62/63. Už sme sedeli v aute a medzi tým starkému zazvonil mobil. Volal mu kamarát tiež poľovník, že by sa k nám rád pripojil. Starký súhlasil. Tak sme išli za nim. Po príchode nám oznámil, že nemôže ísť lebo mu do toho niečo prišlo. Tak sme konečne vyrazili do poľovníckeho domu. Vybalili sme sa . Poriadne sme sa najedli pred poľovačkou a zároveň sme po sebe upratali. Starký ma poslal pre knihu návštev v revíru. Medzi tým došli aj ostatný členovia PZ. Zapísali sme sa na zvolenú časť revíru a vyrazili sme.. Starký mal na povolenke srnca 1 vek.tr.,jelena 1 vek.tr.a lanštiaka a diviača. Pred sebou sme mali vysoký kazatelnicový posed. Usadili sme sa a započúvali do krás jesennej prírody. Ako som hľadel na lúku začul som praskot konárov. Ne lúku vyšla srna s 2 srnčatami. Pásla sa asi 5 minút a zašla do hory a vtom sa začalo stmievať. Ešte sa dalo rozoznať srnu od srnca. Myslel som si , že Diana nám dnes nedopraje. Diana ma asi vypočula lebo vyšla srnčia zver na lúku. Starkému som povedal že je srnčia zver vonku. Pozrel som sa a zistil som, že je to gombičkár. Bol na približne na 80 metrov . Starký si oprel flintu o plece a zamieril. Ja som pozeral cez ďalekohľad. Zaznel výstrel a videl som ako srnec padol. Cez ďalekohľad som videl, že bol pravdepodobne zasiahnutý na zadnú časť chrbtice. Spýtal som sa starkého prečo nedostal na komoru. Povedal, že keď potiahol spúšť, srnec sa pohol. Počkali sme asi 5 minút, aby sme neporušili poľovnícku etiku. Zišli sme z posedu a išli ku srncovi. Ležal tam už zhasnutý. Podali sme mu posledný hryz. Chytili sme ho za nohy a odniesli ho k autu. Naložili sme ho a zobrali do poľovníckeho domu, kde nás už čakal pán hospodár PZ. Po príchode sa nás spýtal, čo sa nám podarilo uloviť. Povedali sme, že sa nám podarilo uloviť srnca. Vybrali sme ho z auta a odrali ho. Večerná poľovačka sa vydarila a zároveň sme dúfali, že aj raňajšia by mohla byť podobná. Po úspešnej poľovačke sme sa umyli, najedli a išli spať. Pred tým som natiahol budík na 3: 00 hod.. Zaspal som. Vstal ešte som pred zazvonením budíka a zobudil som starkého. Spýtal som sa, či nechce kávu. Pred uvarením kávy som sa stihol obliecť. Spravil som ju a zobral starkému do postele. Vypil kávu a pripravili sa na poľovačku. Zapísali sme sa do knihy návštev v revíri. Vyrazili sme asi o štvrť na štyri. Dorazili sme do blízkosti posedu, auto zatiahli na lesnej ceste odkiaľ bol posed približne na 250 metrov. Vyšli sme na jednoduchý posed a čakali. V dialke som počul ručať jeleňa . Neostávalo nám nič iné, len čakať a dúfať, že sa priblíži a príde na pole, aby sme ho mohli bezpečne rozlíšiť. Začalo sa rozvidnievať a zrazu na okraji lesa vyšla jelenia zver. Starkého som povedal, že nech sa pozrie čo to je, podľa mňa to bol jeleň, ale nebol som si istý kvôli konárom ktoré sa nachádzali za ním. Starký povedal, že je to jeleň 1 vek.tr a zároveň výradový lebo mal len okolo 20 cm parožie a bol tenký ihličiak . Zamieril, ale na tej strane posedu nebolo opieradlo a preto by nebol istý zásah. Opatrne sa postavil a lakeť si oprel o bočnú stranu. Jeleň sa stále približoval a bol vzdialený asi na 120 metrov. Vietor sme mali zlý a kedykoľvek nás mohol zacítiť. Povedal som nech strieľa a na to zafúkal silný vietor. Jeleň okamžite reagoval, otočil sa a utekal do lesa. Starkému som vravel nech rýchlo strieľa ale povedal, že to bude zbytočné. V behu by ho nebol trafil a v prípade zásahu by bola veľká pravdepodobnosť postrelenia a museli by sme ho dohladávať pritom by sme mu spôsobili utrpenie. Keď som sa tak nad tými slovami zamyslel tak mal pravdu. Mali sme prekrásny zážitok a keď sme prichádzali k poľovníckemu domu, zavolal nám jeden člen PZ, aby sme mu pomohli v revíri s uloveným diviakom. Išli sme späť do revíru aby sme mu pomohli. Diviaka sme odrali a išli k poľovníckemu domu. Po príchode do poľovníckeho domu sme pobalili veci a išli domov. Diana nám dopriala úlovok ale aj krásne zážitky. Ďakujem ti Diana.