Jedno novembrové ráno sa vybrali da nášho PR dvaja členovia Milan Vojtek a Jano Melichárek, že sa idú prejsť po horách. Na miesto prišli na jednom aute a po vystúpení z neho sa dohodli, že každý pôjde iným smerom po lesných cestičkách. V lokalite nad Valšským kopcom starší z dvojice Jano M. zbadal medzi stromami, ako k nemu presúvajú diviaky /diviačica s prasatami/. Mali pravdepodobne zamierené do hustého náletu neďaleko. Keď prišli asi na 40 krokov Jano vystrelil z guľovnice. Jedno z prasiat spravilo salto a začalo sa prehadzovať z boka na bok. Myslel si, že ostane na mieste a rýchlo sa presunul za úvršok, že by sa pokúsil uloviť ešte jedno. Diviaky však nabrali smer od neho a tak sa vrátil naspäť. Aké bolo jeho prekvapenie, keď zistil, že prasa už nieje na tom mieste ako bolo. Na nástrele našiel dosť farby nato, aby ostal v presvedčení, že ďaleko neprešlo. Omyl, o 400metrov ďalej si vykračoval Mila V. a keď počul výstrel zostal pri strome ticho stáť. Po krátkej chvíľke sa mu vo výmole objavili dva kusy. Nechal si ich bližšie prísť a na menší kus strelil. Medzitým mu ešte volal Jano M. že strieľal na Lanštiaka. Domýlený Milan sa ani nešiel pozrieť na kus ktorý skolil a ktorý ostal za potokom. Vybral sa za Janom, že mu pomôže s dohľadaním. Prešli spolu asi 150m no tam sa im stopa stratila. Neostalo nič iné, len zavolať daľšieho člena nášho PZ Jana Smolíčka so psami. Prišiel s dvomi sučkami Jagdterriera a jedným osemročným psom toho istého plemena. Suky okamžite nabehli na stopy a začali ich sledovať aj hlasito. Starý Jagdterrier Lux ich počínanie najprv sledoval pohľadom a potom sa pohol smerom k potôčiku vo výmole kde sa stále točil na jednom mieste. Poľovníci tu našli aj krv a tak bolo jasné, že idú správne. Dve sučky naučené spolu robiť sa brali stále hore kopcom a tak sa Jano S. vybral za nimi. Ako bol na druhej strane zbadal, že jeho starý pes sleduje pofarbenú stopu na duhom boku. Zakričal na  Milana, aby sa vybral za ním, že on určite ide po správnej stope. Pes ho doviedol až ku tomu diviakovi na ktorého on strieľal ako druhý. Keď ho otočil bolo všetko jasné. Diviak mal dva zásahy. Jeden pod hrdlom a druhý vstrel na komore. Jednoducho povedané prvá rana nebola smrtelné, zasiahnutý kus bol schopný s týmto zranením bežať ďalej ešte skoro 500m. Znovu sa potvrdili dve veci: aký je divika tvrdý na ranu a, že psí zmysel ďaleko presahuje ten ľudský. Po odovzdaní zálomku prvému strelcovi došlo na rad ťahanie. Nikto nemal špagát a Jano S. ani vodítka no spomenul si, že na Diskovery videl v seriali Ultimate

Survival ako hlavný protagonista tohoto programu Beer Grils /bývalý vojak ŠJ Ang. armády/ ťahal prasa tzv. hákom z halúze. Tak v krátkej chvíli spravil dva a môžeme zodpovedne povedať, že to funguje lepšie ako lano, skúste, funguje to aj pri väčších kusoch ako bol tento. Prasa si poľovnícky uctili, posedeli na chate a spomýnali na tento netradičný poľovnícky zážitok.