Ako sme Maxa hľadali.

Bol krásny augustový večer a ja som sa pohrával s myšlienkou sadnúť niekde na strnisko ,pozrieť diviačikov.V tom mi polovička oznámila že do orechov sa dostali mole a mám ich vyniesť diviakom, nemal som odvahu protestovať a bolo  rozhodnuté.

Po usadení na posed som skontroloval  strnisko  kde ešte stále ležala slama ,proste ideálne miesto pre diviakov.Orechy som vysypal asi 100 m pred posed a čakal.

Prišlo mi pár  sms od kolegov kto kde sedí  a už nič nevyrušovalo idylku večera .

Ešte sa ani poriadne nezošerilo a prišla mi dalšia sms od otca ;či pleskla ;( počuteľný odraz strely od tela zvieraťa).Či pleskla neviem nepočul som ani výstrel aj keď otec sedel asi 1,5 km ďaleko a tak som aj odpísal. Spätná väzba  ; ok, idem pozrieť nástrel ; .Po dalších 20 min. ďalšia sms ; Maxo bude mať robotu ; 

Zabudol som spomenúť kto je Maxo ,štajerský durič uviazaný pod posedom môj verný spoloční na poľovačkách. Aj teraz sa ozval tichým hlasom akoby vedel že sa o ňom bavíme. Chcel som ho napomenúť ostrým pohľadom z posedu  čo zvyčajne stačilo aby pochopil že takto sa štajerák nemá správať pri odložení. Ale jeho pohľad bol upriamený do pola na strnisko  a až keď pozrel na mňa  jasne som vyčítal z jeho očí  “ nehraj sa z mobilom a pozeraj pred seba” .

Na orechoch hodoval lanštiak ako maľovaný ,308 win. letela do pleca ,krýž za komoru odistiť  a bum.Diviak si sadol  a za hlasného kvikotu po predných zmizol v lese.

Naše pohľady s Maxom sa znovu stretli ale čo som v nich videľ nieje pre túto slušnú stránku v hodné. 

 Povinná   pol hodinka bola strašne dlhá ale nevyhnutná pri tak podarenej rane. Nástrel   mi Maxo ukázal spoľahlivo a preto na voľno šiel riešiť to čo som ja zbabral.Stratil sa v lese   ale už o pár minút ma volal jeho mohutný hlas že je to dobré.Po príchode k diviakovi som hľadal vstreľ a bola to čistá desiatka len na zlej strane diviaka. Začala červená robota  označenie plombou , zápis do po volenky ,naloženie kusa a šli sme riešiť problémovú ranu môjho otca cca 1,5 km .Cesta autom bola rýchla .Otec nám dal informácie o ná strele s tým že keď strieľal  na prasa bolo tam v tom čase cca 20 diviakov .Max znovu na voľno začal riešiť hlavolam pachov a poctivo   robil kruhy aby zachytil stopu zraneného zvera.

 A vlastne tu začína príbeh ako sme Maxa hladali.  Jeho hrubé hau hau  sto metrov za posedom nás potešilo a vzápätí aj Maxove tenšie vzdalujúce  hlásenie zneistilo . Durenie necelých štyristo metrov a znovu hlásenie na mieste a ide sa .Nebolo to tak ľahké a prasa sa stále  posúvalo pred nami do stále horšieho terénu.Po dvoch hodinách snahy sme usúdili že ráno múdrejšie večera ale vysvetlite to  nažhavenému štajerákovi.  Preto som spravil rutinu vytiahol z auta handru  na utieranie rúk položil na miesto kde som Maxa vypustil s tým že ráno ma na nej bude čakať ako doposiaľ vždy  a to bola prvá chyba ktorú som spravil.

Ráno o piatej sme boli napäť ale Maxa nebolo zvláštne že by ho to stále bavilo a prasa ešte niekde hlási? Na handre neležal aj keď jeho stopy na nej boli ,nevadí určite zbehol do dediny a jeduje po dvoroch psov . Najbližšej dedine nebol a ani v susednej a ani v tej ďalšej nebolo ho vôbec nikto ho nevydeľ ani nepočul. Tak toto nieje s kostolným poriadkom Maxo to nikdy neurobil,začali ma prenasledovať zlé predtuchy . Dohla dávali sme v sobotu večer a ani po celodennom nedeľnom hádaní Maxa nebolo ale nikto ho ani nezazrel.To to predsa nikdy nespravil vždy keď už bolo najhoršie zbehol do dediny .Pondelok ráno znovu na mieste kde som Maxa vypusti vypiskujem ,volám odozva žiadna . Nebolo ho ani v dedine to som bol presvedčený že sa mu niečo stalo. Musel som sa ponáhľať do roboty  ale už na obed som to skúsil znovu ,Max  zmizol . Ponáhľal som sa na stretnutie do mesta a vtom ma napadlo že som ho vôbec nehľadal v časti revíru kde sme spolu s Maxom  strelili diviaka .Nebolo veľa času  ale pre istotu to preverím,po príchode na križovatku a pískaní  na psa stále nič.Ved by ma musel dole k posedu počuť a by prišiel pomyslel som si  apo pätnástich minútach nasadám do auta že idem preč.Možno to bolo nejaké vnuknutie ale znovu som vystúpil a šiel dole k posedom to skontrolovať.Tristo metrov od posedov pískam a v tom sa mi zazdalo Max ako keby zapišťal ,pískam znovu a už zreteľne počujem Maxa pišťať ale prečo nepríde musí byť na tom veľmi zle  ked nevie ani dobehnúť.Posledných sto metrov našej komunikácie už veselo brechal ale stále nechodil len sa ozýval kde je .Až som  prišiel na miesto kde sme strelili diviaka rovno k posedu to čo som zbadal ma veľmi rozosmialo ale Maxa asi rozčúlilo lebo štekal dosť vyčítavo.Max bol hore na posede a bál sa zísť dolu.Zrejme keď usúdil že prasa je poranené slabo a šiel ma hľadať našiel len handru čo mu asi nestačilo ( to bola tá chyba čo som spomínal) mal som mu tam nechať moje oblečenie kvôli pachu. Tak šiel pozrieť miesto kde sme strelili diviaka ani tomu nestačilo tak vyliezol po rebríku na posede či tam nespím ( dobre ma pozná).Po rebríku hore to psovi ide ale dole už nie  a tak čakal na posede kedy sa uráčim ho zniesť.Zvýtanie bolo veľké a radostné a po rekapitulácií som si priznal ďalšiu chybu a to že doma na poličke leží nová Alpha 100 s GPS obojkom  a stačilo hu len psovi pripnúť na krk.