Tento rok som intenzívne už pred začiatkom sezóny lovu srncov venoval oboznámeniu sa so srncami vo viacerých častiach revíru. Venoval som im približne 20 vychádzok, Odfotil a zdokumentoval približne 30 srncov. No s týmto krásavcom som sa stretol len 3x. Začiatkom mája, 29.7. ráno a potom osudové ráno 30.7.2016, kedy som ho aj neplánovane odlovil. Ale viac už v príbehu ako to všetko prebehlo:

"Pred týždňom som sa s kamarátom z nášho združenia, dohodol, že s ním vybehnem do revíru ako doprovod na srnca. Tak som prikývol a už sa len tešil, kedy príde ten správny čas. Ráno o 4:30 sme sa stretli na Starom moste a odtiaľ vyrazili jediným možným smerom - na strniská v časti revíru zvané Roveň. Už od začiatku sme videli 3 srnce ako sa z jednej strany strniska preháňali na druhú. Na vábničku však nereagovali. Tie 3 predchádzajúce daždivé dni vábeniu srncov vôbec nepomohli... Srnce nás poobchádzali na 200 a viac metrov. "Nič to" vravím si. Pôjdeme ešte na jedno strnisko kde som včera videl 3 lovné srnce, z ktorých jeden stál az to! Dorazili sme na kraj spomínaného strniska a ďalekohľadom sme ho prečesávali aby sme videli čo sa na ňom deje. Vo vzdialenosti asi 150 metrov bol jeden srnec III. vekovej triedy so srnou. Na vábničku nereagovala ani srna ani srnec... Tak sme ich len pozorovali dalekohľadom a hútali ako sa k ním dostať bližšie, keďže boli na otvorenom poli a nebolo sa kde skryť. Zrazu sme za nimi vo vzdialenosti asi 500 metrov zbadali statného srnca, s vysokými parôžkami ako odháňa soka zo svojho teritória. Oželeli sme toho srnca,ktorý bol bližšie k nám a vydali sme sa k tomu majestátnejšiemu. Už sme boli od neho len na 150 m. zasadli sme si na kraj lúky, kamarát si pripravil streleckú palicu a ja som skúsil zavábiť. Srnec reagoval zdvihnutím hlavy ale nie viac. No zo stredu poľa sa k nám pomaly ale isto prikrádal iný srnec. Taktiež III. veková trieda až sa k nám dostal na 60m. Kamarát si teda povedal, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche a vystrelil na neho.... no netrafil ho. Jasne som videl ako sa zaprášilo pod srncom, ktorý vyskočil a pomaličky sa vybral smerom k stanejšiemu srncovi. Začal som tušiť, že o zábavu bude postarané. Srnec na ktorého kamarát strieľal sa dostal do blízkosti statnejšieho srnca, ktorý si automaticky chránil teritórium a začal soka vyhánať preč. Trvalo to asi 3 minúty, kým h odohnal a vrátil sa na kraj strniska asi 200 m od nás. To som už vedel, že tento srnec je pánom tohto teritória a teda, že na neho musím skúsiť "hlas srny, ktorú naháňa iný srnec". A to zabralo. Srnec sa rýchlym krokom vydal naším smerom. Kamarátovi som dal zelenú, že môže strieľať a nech sa snaží, lebo srnec je "pán". Keď srnec zastal na cca 90 m zaznela rana z kamarátove pušky, ktorá zase išla pod srnca. No srnec stál ako prikovaný. Kamoš do mňa šťuchol aby som to teda skúsil ja. V šoku a polohluchý z predošlého výstrelu som zobral popamäti pušku do ruky, oprel ju o koleno a vystrelil. Srnec zmizol. Nebolo ho. Keďže stál v strede lúky, tak to bol dobrý signál. K tomu som ešte tesne predtým ako "zmizol" počul ako guľka dopadla na telo srnca. "Super!" povedal som si... Srnec nakoniec ostal v ohni a moja radosť z jeho ulovenia bola ohromná. Ani som to neplánoval. Chcel som dopriať priateľovi, no nakoniec sa mi to vrátilo. Toho roku som mal na dostrel približne 20 srncov, no nezlákal ma žiaden ,vytrval som a počkal si na toho pravého. Lovu zdar"

P.S.1: S kamarátom sme poobede v ten deň išli nastrieľať pušku a večer som mu navábil 5 ročného srnca, ktorého odlovil. Keďže to bol jeho prvý srnec v živote, radosť bola veľká.

P.S.2: Srnec mal deň po vyvarení a vybielení váhu 530 gramov, parôžky o dĺžke 22,5 a 23,5 cm. Na chovateľskej prehliadke sa uvidí, či to bude aj na medailu. Ak by aj nie, tak nevadí. Priebeh tohto lovu ostane navždy zapísaný v pamäti.