Za tých pár rokov co sa venujem polovnictvu tých zazitkov bolo habadej. Skúsim opísat polovacku na diviaka ktorá mi utkvela v pamäti najviac. Dufam ze pochopite preco. V jeden teplý júlový vecer som sa vybral s povolenkou vo vrecku na srnca a lanstiaka pozriet do casti reviru ktora nebola velmi navstevovaná kolegami nakolko sa nachádza pri ceste, je tam len riedky jarok s posiatimi poliami po oboch stranách a hlavne zlý prístup autom, co vo väcsine prípadov je problem nakolko dnes sa chce kazdý odviezt az pod posed. Vybral som sa tusim nieco po 7 podvecer. Zvolil som posliedku. Dost sa nasedím na zadku v práci. Zapis do knihy a ide sa. Bol piatok vecer. Na sebe len termo tricko a mikina nakolko boli extremne teploty. Asi 2 km pesi kym som sa nedostal na zaciatok jarku. Z lavej strany psenicný lán, z pravej do polovice repka a potom vysoká pichlavá psenica. Zidem dole a poobzerám srncov. Pomaly krácam po kolaji od traktora. Spotený som riadne a este k tomu aj tie otravné komáre. Natierat repelentom som sa nechcel zo zrejmých dôvodov. Krácam dole, zavse vyrusím srnciu ktorá s brechotom odskakuje. No máme tu pár pekných srncov, aj nejaký výradík sa nájde. Po asi 2 km chôdze prichádzam na polnú cestu ktorá krizuje pole. No hovorím si je nieco po 8, cast ist spät. Prejdem na druhú stranu jarku a po pichlavej psenici kracam spät. Opät pár kusov srncej. Pomaly prichádzam na hranicu psenice a repky. Tu trosku postojím, hovorím si v duchu. V tom sa zacalo divadlo ktore mi ostalo v pamäti doteraz. Z potoku za mnou pocujem fucanie a praskot konárikov. Zeby diviak? Pýtam sa sám seba. Skladám pusku z pleca a cakám co vyjde. Fucanie pocujem stále aj tráva sa hýbe ale diviaka by som uz videl. Ked tu zrazu rovno pod nohy mi vyjde jazvec. Presiel okolo mna zhruba na 2 metre a pod ho do psenice. Z potoka zacala vychádzat vysoká. Najprv smolka, neskor jelenica s jeliencatom, za nimi este jedna jelenicka a potom 2 jeleniky. Pasiem ich dalekohladom a sledujem ako pomaly krácajú az na horizont. Pohlad ktorý potesí na dusi. Uz bolo asi tak 8:45 ked v repke pocjem suchot a vzápätí aj kvicanie prasiatok. Hm diviaky idu na psenicu, ale samozrejme nie na tu pichlavu ale na druhu stranu jarku. Pomaly si deriem aj ja cestu cez potok vysokom zihlavou. Odhadujem ze vzdialenost medzi nami mohla byt nieco cez 100 m. Uz som vysiel a krácam pomaly hore jarkom, ked zbadám diviaciu hlavu ako trcí z psenice a vetrí. Cez kolaj v psenici mi postupne presli 2 diviacice, cca 13 prasiatok a viac ako 30 ks lanstiakov a dospelých diviakv. Takú criedu som uz nevidel dlho. Roztrúsili sa po psenici a uz som pocul len mlaskanie z kazdej strany. Vietor som mal dobrý, mierne tahal od severu. Boli roztrúsené do tvaru polmesiaca. No nic, skusim sa dostat medzi nich a mozem len dufat ze mi nejaky lanstiak vojde do kolaje od traktora ako postrekovali psenicu. Inak nemam sancu. Podisiel som nejakých 50 m, stojím v kolaji a cakam. Diviaky chodia hore dolu a robia riadny hluk. zrazu mi do kolaje vojde diviacik, zastavi sa a ohrýza klásky v kolaji. Sledujem, cakam ci nebude mat prasiatka ale ako sa motká stále je sám. Vyzor typického lanstiaka. Vzdialenost cca 30 m. Uz sa aj zacalo stmievat, nemam uz na co cakat. Hovorím si v duchu. Zamierim mierne za lopatku a stlácam spúst. Výstrel ma oslepil a ten cirkus co nastal to ste mali vidiet. Celá crieda hore dole okolo mna len som sa bál aby ma nejaký nenabral. Po chvílke, ked uz vsetko stíchlo, aj zatúlané prasiatka nasli ten správny smer som sa pobral k miestu kam mi uskocil diviacik po výstrele. Asi 10 m v psenici ho pocujem. Este sa hýbe. No nic myslim si, nechám ho a idem domov po otca. V takej psenici neradno ist samemu k poranenemu diviakovi... Otec uz lezi a tak ho budim. Berieme psa a ideme k diviakovi. Po príchode uz lezal nastastie zhasnutý. Cervená práca a potom som ho v tej sparnote  tahal zhruba 300 m k ceste a k autu.... Preco mi práve táto polovacka ostala v pamäti? Nuz na mieste kde mala byt len srncia zver sa este dlho zdrziavalo vela kusom vysokej a aj diviaky. Uz nic iné tam strelené nebolo a tak tam mali este dlho klud a ja som si tam chodil oddýchnut ich pozorovaním.