Po dlhej dobe sa mi vytvorilo víkendové "okienko" a po skontrolovaní platnosti povolenky na lanštiaka bolo rozhodnuté... Ide sa do revíru! Nebol som tam asi dva týžndne a tak som si ho išiel obzrieť v predstihu aby som si vybral miesto na večerný lov. Pre istotu som si zo sebou zobral malokalibrovku, veď človek nikdy nevie... Moje kroky mierili na lúku pri Mikulovej debre. Cez debričku preteká potok, ktorý na kraji lúky vytvára močarisko, kde diviaky radi trávia čas predtým než vytiahnu ryť na lúku. O 16:30 som prešiel lesom, preskočil potôčik až som sa ocitol na kraji lúky, vyberal som si miesto kde večer zasadnem, keď som si na 200 metrov všimol sedieť lišiaka. Lišiak sa začal približovať k lesu a zašiel za terénnu vyvýšeninu. To mi vytvorilo priestor priblížiť sa bližšie k nemu. Podarilo sa mi nepozorovane dostať až na 80m. Keď som sa pokúšal zamieriť tak lišiak už bol s polovičkou tela v tráve. "Fuuuu, nič to" povedal som si a čupol som si aby som vymyslel plán B. Skúsim zacmukať, možno to pomôže. Viackrát som zacmukal ako sa cmuká na mačku. Do dvoch minút som videl ako sa ku mne cez väčšiu trávu približuje lišiak a hľadá tú hlasnú myš... Keď bol odo mňa na 15m na chvíľu sa odkryl čo mi umožnilo (cez trávu, ale predsa) vystreliť na krk. Lišiak ostal v ohni. Odbehol som si na skok do dediny na nealko pivo a o 19:00 som už bol naspäť. Našiel som si miesto pod mladým dubom v tráve vyše pása. Večer bol pekný a dookola sa postupne začala objavovať zver - najprv jelenice s mladými jelenčatami, pár sŕn a jeden pekný srnec, ktorý sa ku mne odvážil prísť na 2 metre. Mal peknú trofej. Približne okolo 100 bodov ale vek som mu odhadol na 5 rokov. Krásavec hodný odovzdať gény ďalej... o 20:30 sa predomnou zjavila líška na 10 metrov. To už mi 300 m za chrbtom čvachtali diviačiky v močarisku. Líška pozerala mojím smerom, lebo sa jej niečo nezdalo ale vyššia tráva mi umožnila pomaly kľaknúť a vymeniť guľobrok v ruke za malokalibrovku. Z kľaku strelou na krk cez trávu som odlovil ďalšiu líšku. Diviaky ten večer nevyšli a tak som sa rozhodol, že na nich prídem aj ďalší deň ráno... Ráno som zaspal a do revíru som sa dostal, keď už bolo svetla habadej - okolo 4:30 Na poli pri vysielači som zbadal líšku a tak som si povedal, že u skúsim odloviť. Pri vystupovaní z auta mi miestny občan prechádzajúci okolo bicyklom povedal, že neďaleko je na ceste zrazený jazvec - aby som ho išiel poriešiť. To som aj mal na pláne hneď po tom čo najprv "poriešim" tú ryšaňu v poli 300 m odo mňa. Terénne nezrovnalosti mi pomohli dostať sa k líšiakovi na 80m cez pokosenú, otvorenú lúku. Najprv som jej zbadal len uši. Zakľanol som prichystal malorážku a začal "tradične" cmukať. Ani nie do minúty sa na kopčeku objavila lišiak a pozeral na mňa. To už mal kríž ustálený na krku a po následnej rane ostal v ohni. Spokojne som sa postavil a vykročil k nemu s prebitou puškou keď zrazu 80m za ležiacim lišiakom som zbadal ďalšiu líšku, no bolo už neskoro. Líška ma zbadala skôr a odbehovala preč. Len som ju vyprevadil v puškohľade ďalej. Veď čo keby bola zastala? Za behu som sa neodvažoval strieľať - prišlo mi to zbytočné... Trošku som si pohundral, že aké by to bolo super, keby som strelil aj štvrtú líšku. Obrátil som sa dozadu a na 90 m zbadal bežať zase inú líšku. No scénar sa opakoval... nestrieľal som... Následne som pozbieral všetky večerné aj ranné úlovky, naaranžoval ich a výsledkom je táto fotografia, ktorá mi bude pripomínať pekný poľovnícky zážitok. Večer som ešte odlovil pekného lanštiaka. Kanček za ideálnych svetelných, poveternostných aj všetkých iných okolností tiež ostal na 80m v ohni. Bral som to ako odmenu od poľovníckych patrónov, za ulovenie líšok.