Srnec. Prišiel pred dvoma týždňami, len tak , pri rannej postriežke sa objavil na vzdialenej lúke ako nečakaná návšteva. S posedu pozorujem ako suverénne a s takou istotou si začne zaberať územie. Búši do kríčkov, otiera si parožky a hlavu o konáre ktoré zasahujú do lúky. Niekedy sa mi zazdalo že sa snaží aj o hrabanisko. No a tu vidím problém, naozaj len snaží, ide mu to ťažko. Preto lebo ľavá predná  noha nejako neposlúcha.  Nepoužíva ju, teda málo a poskakuje väčšinou na troch. Má ju poranenú. Je dosť ďaleko ale parožky nie sú až tak vysoké a zdá sa mi že jeden je aj kratší, nevidím výsady, myslím si že to pre tú diaľku. Keď obehol celú lúku, no obehol, skôr krokom a krívajúc a hopkajúc ako zajac, slnko je už vysoko a on zaťahuje na denný odpočinok. Tak návšteva sa udomácnila. Vidíme sa nabudúce. Tu by som chcel poznamenať že táto lokalita má svojho pána, pekného urasteného pravidelného šestáka. 

Večer opäť sedím na posede a v očakávaní čo bude beriem ďalekohľad a prehľadávam rozľahlú lúku, kraje kukurice, a hory. Po chvíli vychádza srnčí kus, tak vyšiel pán domáci naozajstný.  Popása sa na mladej tráve prechádza okolie, vetrí a nachádza stopy po návšteve. Nerobí nič, len ovoniava a postupne ako stopovací pes sleduje raňajšie stopy votrelca. Zašiel do hory. Ani nie 10 minút, vychádza z opačnej strany lúky,  raňajší zranený srnec „ dobrý večer“ želám mu v duchu , ty máš teda guráž. Si zranení v teritóriu mocnejšieho a určite staršieho srnca. Ale ak si trúfaš tak klobúk dole.  Pasie sa kludne ako keby tu bol domáci pán, a neskôr  sa stráca v kukurici. Večer končí.

Po troch dňoch sedím na inom mieste bližšie. Mám pred sebou rozľahlú lúku na ktorej očakávam príchod srnca. Lenže dnes nie, dnes nie je súdené aby som ho zbadal. Na moje prekvapenie vychádza srna a dve utešené srnčiatka. „Aha“ ! a teraz príde aj srnec. Veď je 2.8.  srnčia ruja v plnom prúde tak prečo nie. No proste nie. Žiaden srnec. Nechápem. Zvečerilo sa a odchádzam. Neviem asi nejaká chyba? 

Je 5.8., večer už keď prichádzam na lúku na okraji pozorujem srnčí kus, beriem ďalekohľad a spoznávam votrelca, s poranenou nohou. Ostávam stáť ,pozerám a hodnotím parožky, postavu odhadujem vek.  Vidím parožky, dobre, pravý je nejaký netypický vyzerá ako keby mal korunu, ľavá strana je o niečo vyššia s malými náznakmi vetiev. Vek hodnotím na 4-5rokov. Postava vyzerá dosť staršie hlavne to nosenie teľa ale prisudzujem to zraneniu. Lepšie vidím aj nohu tú má pri paši zdvihnutú a ako keby ju nemohol vystrieť.  Som rozhodnutý. Budem strieľať.  Dávam dolu ruksak ďalehohlad, beriem pušku do ruky a prikrčený krajom hory sa snažím priblížiť bližšie. Chyba, zranený síce je, ale ostražitosť a vnímavosť srnca to neovplyvňuje. Zbadá ma a v okamihu sa vydá  krížom cez lúku. Z vrecka rýchlo vyberám vábničku a stláčam jemné písknutie. Ostal stáť. Mierim. No dnes padla len rana a áno srnec si doskackal na kraj lesa a ostal stáť, pozrel sa ešte smerom s ktorého ho ovanul závan smrti a unaveným krokom vchádza do lesa. Druhú ranu už neopakujem.  Dnes nie.

Piatok 7.8. tak dnes je to rýchle je 19,10hod a srnec vychádza na mieste kde som ho naposledy videl a kde mi pohľadom smerom ku mne naznačil že má ešte čas. Schádzam s posedu a kráčam k lúke kde sa pasie. Vychádzam na kraj lúky a srnec si za tú chvíľu čo som ho nevidel „ nadbehol „ smerom ku mne. Prekvapil ma a nedal ani šancu sa vydýchať a pripraviť na ranu. Ale hovorí sa že takéto rany bývajú úspešné. A u mňa to platilo aj keď so šťastím. Je 19,20 keď strieľam.  Počujem dopad guľky na srncovo telo. Srnec  vyráža smerom k hore Stráca sa mi. Nečakám ako by malo byť . Je teplo a preto čím skôr sa snažím aby som ho našiel. Nástrel – srsť a farba. Sledujem stopu ale viem kde zatiahol do spleti kríkov, mladých jelší,  tak že idem na istotu. Ani si neuvedomujem že k hore je cez 100metrov, a v hore ani nie dvadsať metrov od kraja pri betónovej skruži ho nachádzam. Je už zhasnutý! Uctiť si srnca posledným hryzom nezabúdam. Zálomok za klobúk  úspešného strelca, a to ostatné už poznáte.  LESU a LOVU ZDAR. 

 A čo sa týka tej poranenej nohy, ľavú nohu mal poškodenú v kolene, buď ho mal zlomené alebo nejakým spôsobom mal potrhané šľachy, lebo ľavú nohu nevedel a nemohol  vystrieť .  Po odraní to bolo vidieť šľachy a kostený výrastok na kolene mu to nedovolili. Ani nasilu. Srnca som odhadol na 4-5rokov.