Pretrhnutá smola, alebo nádej umiera posledná!

Je 12.12.2015 miestne PZ vo Vinici organizuje poplatkovú poľovačku na diviačiu zver, a keď že som sa rozhodol sa jej zúčastniť a vybral som si ponuku práve túto tak už ako prvý  so synom čakáme na mieste zrazu. Prichádzajú aj ostatný účastníci ako aj domáci poľovníci a honci so svojimi štvornohými pomocníkmi. Nevyhnutné oblikácie sú tiež za nami a pán hospodár na nástupe rozoberá plán poľovačky ako aj priebeh pohonov a samozrejme oboznamuje aj čo všetko sa môže loviť, diviačia zver bez rozdielu pohlavia a veku ako aj škodná zver. Tiež ešte upozorňuje na bezpečnosť a zaobchádzanie zo zbraňou. Všetko je povedané môže začať samotný pohon a lov. Sme rozdelený po vylosovaný do dvoch skupín. Ja som v prvej z poradovým číslom 9., ma sám pán hospodár stavia na „štand“ prvého pohonu. Pohon sa začína, psíky hneď od začiatku hlásia a krútia čriedu diviakov v pohone, medzi susedom a mnou preskakujú tri kusy srnčej zvery. Synovi ktorý sedí pri mne hovorím že máme zlý vietor priamo do pohonu. A diviaky ktoré sú v pohone budú krútiť a snažiť sa oklamať strelcov. No v tom už padajú prvé rany na opačnej strane pohonu a druhá skupina ktorá je z druhej strany pohonu si prichádza na svoje. Padlo zo desať rán, počuť aj silný kvikot postrieľaného diviaka, ďalšia rana a už je ticho. Prvý pohon trval niečo okolo hodiny. Hospodár dostáva správu že strelci boli úspešný a padlo šesť diviakov, a jedno malé prasiatko sa podarilo „uloviť „ psíkom. Presúvame sa na stanovištia druhého pohonu, pred jeho začiatkom je malá pauza na desiatu. Synovi hovorím že niečo cítim v kostiach že teraz v tomto pohone to príde a ja prelomím smolu ktorú mám na spoločných poľovačkách kde som za posledných dlhých cca 12 rokov neulovil nič. Individuálne na posliedkach, postriežkach či čakaných to je iné šťastie bolo a naši patróni sa usmievali na mňa častejšie. No na spoločných ,to trochu mrzelo, že sa mi otáčajú chrbtom. Ale šťastie dnes bolo unavené a v spolupráci asi s dobrou náladou našich patrónov mi bolo dopriate.  A tak ako je napísané v úvode že nádej umiera posledná tak aj ja som dúfal do poslednej a to doslova minúty druhého pohonu že to dnes vyjde. Počas pohonu sa nedialo nič zvláštne, len ten môj pocit bol silnejší a silnejší, no keď nám od chrbta prišiel zajac a zapanáčkoval ako keby sa chcel mi vysmiať že opäť nič nebude, pocit sa pomaly rozplýval. Syn tiež bystril ako jastrab či sa v húštine pred nami niečo nepohne alebo či naše uši nezačujú pohyb na opadanom dubovom listí. Ale naše zmysly ako kolvek boli v strehu nezaznamenali nič. Honci a psíky už prešli popred nás a postupovali smerom na prednú líniu strelcov. V tomto pohone zatiaľ padli len tri rany. Keď už nebolo ani počuť honcov a predpokladaný čas ukončenia druhého pohonu sa nezadržiteľne blížil  som synovi povedal aby pobalil do ruksaku veci a pripravil sa na odchod.  No blízka rana asi z druhého stanovišťa od nás nám opäť naštartovala zmysli a aj nádej. Podarilo sa streliť líšku, kolegovi na tom stanovišti. A až potom sa začalo diať toľko vytúžené a vyčakané dejstvo s poľovníckeho filmu. Aj ja aj syn zaznamenávame prasknutie konáriku ako aj šuchot na listí. Pred nami v húštine trnkových krov syn zaznamenáva pohyb. Oznamuje mi „Oco diviak“ ja už klačím na kraji zvážnice a mierim, lenže diviak o nás už vie. Cez puškohlad sledujem ako strihá ušami. Je v hustých kríkoch ale nachádzam naozaj škulinku a stláčam spúšť. Diviak si sadol, prebíjam, syn hovorí „dostal“, vidím v puškohlade ako mu para s krvou vyfukuje niekde spoza ucha. Mieril som tam, takže dostal, ale prečo sedí?Zrazu výskok ako zajac a odbieha preč. Druhú ranu neopakujem lebo sa nedá je krytí trninou. Počujem skoky a potom mimo našej viditelnosti aj odkazovanie na suchom listí. Po asi minúte po mojej rane začujem trúbku a signál – KONIEC Pohonu.  Neviem ešte výsledok ale som si istý že diviak nebude ďaleko . Prichádza kolega ktorý stál vedľa na štande. Ideme na nástrel a veru že sa aj on čudeje že si gulka našla svoj cieľ aj keď to bolo len na približne 20m. Na nástrele farba a ideme po stope po 30 metroch ho zbadám ako leží a už nejaví známky života. Prišli sme k nemu a skladám klobúk a ďakujem Svätému Hubertovi ako aj Diane že dnes stáli  pri mne a dopriali mi úspech.  Prichádza aj hospodár a spolu ho približujeme k ceste na zvoz.  Lanštiak bol strelený asi 10cm za uchom, strielal som smerom nadol , výstrelná rana bola na hrudnej kosti na prsiach. Aj keď sa mi zdalo divné hlavne tá výstrelná rana lebo nejako mi to nesedelo. Strelný kanál som nevidel lebo diviak ostal pre potreby PZ.  Guľka sa musela v tele diviaka zvrtnúť možno na chrbtici a vyšla hrudnou kosťou.  Bola prestrelená aj  ľavá strana pľúc. V druhom pohone sa strelili dva diviaky. Takže na výrade sa ocitlo 9ks diviačej zvery, strelili sa aj tri líšky. 

Pekná poľovačka, spoznal som nový kraj. Dobrá organizácia ako aj práca honcov a psíkov. 

Lesu a Lovu Zdar.  Ďakujem.