Bolo krásne ráno 23.marca 2015. Počas noci sa mi snívalo že dnes by som mal stretnúť krásneho srnca. Keď som sa zobudil ráno o pol 8 tak som sa šiel naraňajkovať a pri raňajkách som si povedal že, sa pôjdem skúsiť pozrieť do lesa na jedno miesto, že čo je tam nové, keďže som tam už dlho nebol. Najedol som sa slaninky, poupratoval som za sebou, išiel som do svojej izby a začal si chystať veci do lesa. Keď som dal všetky veci do ruksaku, tak som si obliekol svoje veci do lesa, zobral svoju kameru, bez ktorej by som do lesa ani nešiel a keďže som si zabudol pribaliť vodu tak som rýchlo bral ešte minerálku a šiel som sa obuť. Bolo niečo po ôsmej hodine ráno keď som vyšiel z domu a pomaličky kráčal do lesa. Po ceste som stretol srny, ktoré som nestihol nafotiť a ani natočiť, ale už onedlho som stretol niekoľko kusov vysokej, ktoré som stihol aspoň natočiť na kameru. V lese ma sprevádzal spev vtákov a šum lesa. Keď som sa už blížil k tomu môjmu miestu, kde som chcel ísť, tak som musel prejsť okolo včelínu a to nebolo veľmi príjemné, keďže včely boli agresívne a útočili, musel som pred nimi utiecť preč. Prejsť som musel cez kríky, no boli také ostré a husté, že som musel ísť na zemi po štyroch. Vyšiel som celý dopichaný a poškriabaný. A aby toho nebolo málo tak o pár minút na to som nedával pozor a stúpil do blata a spravil som šnúru. Po desiatich minútach cesty som prišiel na moje miesto. Popozeral som sa na lúku, okolo ktorej boli všade stromy a dve cesty von z lúky. Na lúke okrem posedu a krmiva nebolo nič. Išiel som sa pozrieť ku senníku, ku ktorému som šiel pomaličky a pozeral som sa pod nohy či náhodou niečo nenájdem. Bol som už len pár metrov pri senníku a vtedy som pred sebou uvidel parožtek od srnca. Odfotil som si ho a natočil ako som ho našiel. Presne vtedy keď som ho chytil do ruky tak na mňa z lúky zabrechal srnec a poriadne ma vystrašil, keďže pár minút pred nájdením parožku tam nebol nikto. Parožtek som si zobral a šiel ku senníku že sa s ním vyfotím, lenže ten srnec mi nedal pokoj a stále brechal. Hneď ako som sa odfotil s parožkom,  tak som si nastavil kameru a začal srnca natáčať. Bolo už niečo viac ako 10 hodín ráno. Srnec sa stále približoval a ja som začal tiež naň ho brechať presne tak ako aj on na mňa. Srnec to nevzdal a stále brechal a približoval sa a mne sa darilo viac a lepšie ho odfotiť a natočiť. Nakoniec prišiel ku krmivu a prestal brechať aj keď ma videl a určite vedel že nie som srnec. Podľa mňa ten parožtek bol jeho z predošlého roku.  Srnec nakoniec po pol hodine odišiel a ja som si pri tom aj oddýchol a pokračoval v prechádzke ďalej, ale už som viac nič nestretol a tak som sa vybral domov. Po ceste domov sledoval vtáctvo a kráčal. Keď som prišiel domov, tak som sa o zážitky podelil s rodinou a ukázal im videá a fotky. Bolo presne 12 hodín keď som sa vrátil. Odložil som si veci a zaspomínal som si na tohto srnca.



Som rád, že som sa mohol podeliť o môj zážitok aj s vami a želám vám veľa krásnych zážitkov v prírode.