Na moje 15. meniny mi môj starý otec dal darček, na ktorý už nikdy nezabudnem. Bol to môj prvý srnec.

Jedného dňa prišiel za mnou dedko a oznamil mi, že dnes bude ten deň kedy mi pomôže streliť srnca. pár dni pred tým sme si už vypozorovali jedného krásneho srnca, ktorý je vhodný na odstrel. Tak sme sa teda najedli, obliekli, nachystali všetko potrebné na úspech a vyrazili sme. Hneď za dedinou mi dedo podal jeho kozlicu 7x65R aby som ju niesol. S klobukom na hlave, hunterami na nohách, celý v zelenom a ešte aj s kozlicou na rameni som sa citil už ako poľovník no ale ešte mi niake tie veci k tomu chýbali (zbrojak, poľovní listok a vek). No ale to ma momentálne nezaujímalo. Ako sme si tak vykračovali po lucerke spoza vrška sa nam zjavil srnec, ale bol to chovný jedinec. A tak sme sa iba pristavili, pokochali jeho krásou a pokračovali ďalej k posedu. Hneď ako sme si sadli a zložili všetky veci ostavalo už iba nabiť kozlicu a čakať. A tak sa aj stalo. Komáre všade štípali a otravoval  nás všeliaký malí hmyz. Kolom dokola bolo ešte počuť spev vtákov. Dlho nám nič neprišlo. Ale v jednu dobu som započul ľahké kroky po lese. Po chvíli približne 60 metrov od nás višiel jeden mladý srnec.Pozorovali sme ho cez ďalekohľady dobru chvíľu. Vtedy som dal dolu ďalekohľad a pozrel sa na prevú stranu. Tam som uvidel jeden kus srnčieho. Ani chvílu som neváhal a hneď som dal ďalekohľad na oči aby som sa lepšie pozrel čo je to. Bol to ten srnec na ktorého sme čakali. Opatrne som drgnul do deda a povedal mu čo je vo veci.  Ten hneď zobral kozlicu do rúk a zo slovami - v kľude si zamier máš čas - mi ju podal do rúk. Ja som si zaprel 7x65-ku o posed, pevne založil do ramena, privrel ľave oko a vycentroval puškohľad. Srnec bol vo vzdialenosti asi 70-75 metrov od poseda. Kríž som si ustálil za lopatkou a potom to prišlo. Opatrným pohybom prsta som zmačknul spúšť. Po hore sa ozval výstrel a z kozlice vyšiel plameň. Pred puškohľadom sa mi zadimelo a na chvíľu som nič nevidel. Vedľa mňa sediaci dedko všetko pzoroval cez svoj ďalekohľad. Jeho slová zneli - dostal to, videl som ako značil - no ale to nebolo ešte všetko, pretože srnec neostal v ohni ale bežal do hory ktorá bola asi 20 metrov od miesta kde stál srnec. Po chvíli sme sa vydali na nástrel. Tam sme nenašli ani kvapku krvy. To ma dostalo do smutnej nálady ale nevzdali sme sa. Ako tak sme prechádzali popri hore, dostali sme sa na miesto keďial srnec vošiel dnu. Ani nie dva metre vo vnútri, ležal už zhasnutý srnec. Hneď som mal na tvári usmev a aj s dedom sme boli obi dvaja spokojní že sa mi ti podarilo. Na mieste mi dedo odovzdal zalomok a pogratuľoval. Potom sme urobili všetko čo sa má a s úsmevom na tvári, flintou na ramene a zálomkom na prevej strane klobúka sme ťahali uloveného srnca domov. Teraz už srnec vysí v izbe na stene a pod ním je podložka, ktorú mi daroval dedo. Bol to najkrajší darček aký som mohol dostať.