Prvý privábený

 

 Zima 2004-2005 bola mimoriadne dlhá s vysokou snehovou pokrývkou a silnými mrazmi. Krmelce boli prázdne už na troch kráľov a tak sme zver prikrmovali čím sa dalo. Ja som občas kúpil za vrece suchého pečiva a môj lesný mužík Miro snoril po susedoch, ktorí majú viacej sena či čosi z neho neobetujú pre zver. Tiež obchádzal susedov a zbieral šupy zo zemiakov a zvyšky zeleniny z nedeľnej polievky. Mne sa podarilo vybaviť 6 ton jadrového krmiva. Miro poctivo zásoboval každý deň krmelce nad dedinou. V snehu po pás vychodil priadny tobogan. Napriek tomu, že sme zver prikrmovali ako sa len dalo, tak nebolo možné uspokojiť všetky hladné krky. Bolo vidno ako zver chradne. Mnoho kusov uhynulo a mnohým zoslabnutým kusom pomohli aj dravce. Až začiatok apríla priniesol vyslobodenie pre vysilenú zver. Jarné prechádzky som venoval sledovaniu hlavne srnčej zveri a zisťoval škody ktoré napáchala zima. Spádovú oblasť môjho a Mirovho prikrmovania, zima nepostihla až tak, ako iné časti nášho revíru. Minulý rok, pred 16. májom, som mal v tejto lokalite vysledovaných 12 srncov. Túto jar to bolo slabšie, vedel som iba o piatich.

Keď mi v povolenke pribudol srnec v I. a II. vekovej triedy, vyrazil som na lov. Dlho predlho som však nemal šťastie. „Keď už mi nejdú srnce, opáčim diviačiky“, zaumienil som si. Keďže sa blížil augustový spln mesiaca, na plece som hodil kozličku a vybral sa večierkom skontrolovať kukuričné pole pod Uhliskom. Mira som na takú krátku kontrolnú vychádzku ani nevolal, za čo som bol neskôr poriadne zvozený. Po včerajšom výdatnom daždi bola zem premočená a tak sa dali stopy pekne čítať. Na okraji, pri dedine, som objavil stopy vysokej, kúsok ďalej prebehla do poľa líštička. Táto mala viac šťastia ako jej štyri kolegyne. Tak predsa aj diviačik si bol pochutnať na mladej šťavnatej kukurici. „Včas ráno vás prídem skontrolovať“ zastrájam sa v duchu diviakom. Keďže bolo ešte vidno, pobral som sa na vedľajšiu stranu doliny na lúky pod Ravný Diel. Skúsim písknuť na srnčeka. A možno vybehne líška na večeru. Pole pod Ravným Dielom nebolo tohto roku osiate, tak mali možnosť uchytiť sa tu bodliaky. V dvojmetrovom bodlliačisku som mal na rozhraní s lúkou malú pozorovateľňu. Ušliapaných pár decimetrov buriniska. Veľmi dobrý úkryt s veľmi dobrým výhľadom. Povedal som si, že chvíľu postojím a potom zapískam na vábničke. Musím sa priznať, že s vábením som nemal za 10 rokov poľovania bohvieaké skúsenosti.

Nestál som v úkryte ani desať minút keď z buriniska, 60 m povyše mňa, vybehol na lúku srnec. Na hlave mal pravý parožtek dlhý po uši, bez výsad so špicom zahnutým dozadu. Ľavý parožtek asi polovica z pravého sa podobal na vývrtku. Vekom som si nebol celkom istý, ale tým že ide o jasný výrad som si istý bol. Moja pozorovateľňa mala jednu chybu. Dalo sa z nej síce dobre pozorovať, ale nedalo sa z nej strieľať do strán bez toho, aby som sa nemusel vystrčiť na lúku. Nechcel som, aby ma vzďaľujúci sa srnec zbadal, tak som zo zúfalstva vytiahol píšťalku a 4-5 krát do nej fúkol. Srnec akoby nič ešte pobehol pár krokov a potom, na moju radosť, sa začal pomaly otáčať a oblúkom ma obchádzať. Keď sa mi mal dostať do uhla z ktorého sa dalo vystreliť, zaľahol som a v duchu zanadával. Mládza už stihla dobre podrásť a bola privysoká na streľbu do mierneho kopca. Postaviť som sa nemohol, lebo srnec, prechádzajúci okolo mňa vo vzdialenosti ani nie 50 m, by ma bol určite zbadal. Tak som nehybne ležal a pozeral, ako srnec vchádza do kríkov. Keď som si bol istý, že ma nevidí, postavil som sa a opäť fúkol do vábničky. Neviem, či som sa časom naučil aspoň zdanlivo pískať ako rujná srna, alebo či tento slabý srnček bol aj nahluchlý, ale netrvalo ani minútu a srnec vyšiel z kríkov. Rýchlou chôdzou sa blížil priamo ku mne. Jeho rýchly postup ma tak prekvapil, že som mal pušku pripravenú až keď bol odo mňa vzdialený ani nie 10 m. Na takú vzdialenosť nebolo možné ani poriadne zaostriť puškohľadom. Tak som zamieril na rozmazaný fľak, ktorý bol krkom, a vystrelil. Po rane srnec zostal v ohni. Po tom, ako srnec reagoval na vábenie som si myslel, že ide o mladíka. Keď som mu vkladal posledný hryz, zarazil ma jeho chrup. Odhadol som ho na štyri až päť rokov. Moje predpoklady o veku nakoniec potvrdila aj chovateľská prehliadka. Komisia mu stanovila vek na 5 rokov.

 

10. august 2005