Dnes som bol hľadať zhody. Otec našiel jeden, a tak bolo treba nájsť pár. Krútil som sa v miestach kde ho našiel, no neúspešne. Pochodil som toho dosť. Odrazu v hustom smrekovom poraste zrejme niekto iný vyplašil tri jelene. Šprintovali ponad mňa, veľmi rýchlo. Taký dupot som už dlho nepočul. Prvé dva bez parohov. Tretí za nimi s parohami – asi osmák. Mladý, tenký. Vyschnuté konáriky smrekov mu búchali do parohov pri rýchlom šprinte. Bol to zaujímavý klepot. Ako správny parohár som sledoval jeho hlavu, parohy pri takom niečom predsa môžu odpadnúť. Jemné klepkanie no neskôr aj zopár väčších buchnutí! No parohy držali. Jeleň pritom vyzeral veľmi zaujímavo. Papuľu mal vytrčenú dopredu, parohy akoby aerodynamicky dozadu. Tak mu klepanie po nich spôsobovalo zrejme najmenšie nebezpečenstvo. Môj otec videl takisto jeleňa, ako pred ním takto utekal cez mladinu bukov. Pysk dopredu a stromy sa rozostupovali. Jeleň má veru niekedy so svojimi parohami čo robiť..