Predvčerom som si sadol v poľnej časti revíru na posed zvaný "Pri vodárni". Tá vodáreň totiž patrí roľ.družstvu , ktoré má cca 250 m od posedu svoj rozsiahly areál (kravíny, ošipáreň, dielne , garáže, sýpky a pod. )Tento areál o výmere cca 4 ha je o.i. "štedrým dodávateľom" obrovského počtu túlavých mačiek do nášho revíru. Odhadujem , že populačná hustota túlavých a zdivočených mačiek v našom revíri dosahuje hodnotu najmenej  jedna mačka na 10 ha poľa. Pri výmere poľa 900 ha "slušná populačná hustota", len čo je pravda !

 Aj toto popoludnie som "mal tú česť" pozorovať až  štyri rôzne mačky, ktoré   však myškovali v úctivej, tpv. nadguľovej vzdialenosti od posedu, takže  tentoraz zostali ich kožuchy bez úhony. V okolí často preletovali straky, ktorých počet je z hľadiska ochrany drobného vtáctva v našom poľnom revíri ozaj neudržateľný. Drobnú  pernatú zver , okrem pár jarabičiek a v lete aj prepeličiek už v revíri dávno nemáme.)

     Zrazu mi na strechu posedu niečo dosadlo. Podľa jemného škrípavého zvuku som usúdil , že je to straka. Aj bola .Nabil som si do mojej "bixy" 3 mm brokový náboj a čakal som na ktorú stranu bude odlietať. Vyletela mi však do pravej strany , čiže cez ruku, pričom som mal veľký problém s ňou ťahať zbraň pre výstrel v letku. Na moje prekvapenie si však sadla do trávy cca 25 od posedu , mňa však oproti lúčom zapadajúceho slnka nevidela. Kým som  však stihol zamieriť na ten ľahký cieľ  vzlietla smerom k posedu ,ale najmenej 2-3 m pod mojou úrovňou. Spomenul som si ako tieto terče strieľame v "roklině" na parkúrovej strelnici vo Vráži pri Prahe, rýchlo som predsadil asi 30 cm a straka padla. Nespokojne som rozdumoval  nad tým ako málo krkavcovitých strieľame (žiadny div, keď  väčščina členov PZ loví len guľovnicou aj tí čo majú kombinovanú zbraň streľbu na letiace terče moc neovládajú) keď zrazu prileteli 4 straky , ktoré rozčuľovala ich mŕtva družka. Tri odleteli v momente keď som vystrčil hlaveň z posedu, štvrtá si však sadla asi meter od strelenej straky a tam aj po výstrele zostala. Tentoraz som už rozdumoval nad tým, či malo vôbec význam kaziť si takto  šance na     ev.úspech pri postriežke na jeleniu či diviačiu zver. Keď som si však spomenul, že vlani som nemohol vykázať ani jedného uloveného krkavcovitého vtáka ,moje pocity a myšlienky dostali poizitívnejší smer.

Po pár minútach sa zrazu na okraji dlhej remízy, cca 300  m odo mňa objavila líška. Pozvoľne "patrolovala" poz´dĺž remízky smerom ku mne. Občas zašla medzi kriaky , po pár minútach sa však vždy vrátila na pôvodnú líniu. Cca 60 m od posedu však z remízky dlho nevychádzala, až sa mi zrazu zjavilka takmer pod posedom. V okamihu straky zaregistrovala a váhavo sa k nim približovala až zrazu z asi 1 m skočila na tú prvú , triasla s ňou , potom však prekvapene pozerala prečo sa ten vták nehýbe ? Odniesla si ju do remízky. Po minúte však z nej vyšla aj so strakou a zamierila na susedné pole s ešte nezobratou slamou. Tam si ju zahrabala. Čakal som, že príde aj pre tú druhú , tá však zostala nedotknutá   takže buď tá stračina nie je bohviečo, alebo mal tento (krásne vyfarbený)  lišiak zlú pamäť , resp. líšky asi nevedia narátať ani do dvoch. Pravde najbližšie bude asi tretia možnosť , ktorú je možné využiť v prípade zveri , ktorá o poľovníkovi na posede vie a preto pred posed nevytiahne. Sám viem najmenej o jednom takom prípade, keď medveď si chodil robiť  "prezenciu" poľovného hosťa a jeho sprievodcu až k posedovému rebríku ! Keď na to pri neskorom jarnom obnovci ráno po neviem koľkej neúspešnej postriežke prišli , večer po asi hodinovom čakaní sprievoca s primeraným rámusom odišiel a medveď do polhodiny ležal  pri návnade po dobrej rane. Vtedy ešte neboli mobily a nemecky hovoriaci poľovný hosť sa bál odísť sám z posedu, kým ho za bieleho rána z neho nevyslobodil jeho sprievodca. Takže matematika je ozaj veľmi dôležitá veda ...