Po týždni choroby a odriekania poľovačky 

Keď ma koncom týždňa začalo bolieť hrdlo vedel som že si dlhší čas nezapoľujem na líšťičky... V pondelok som už mašíroval k doktorke s horúčkou a kašľom,verdikt znel týždeň na lôžku,čiže o poľovačke nemohla byť ani reč.Ked prešlo toto obdobie a ako tak som sa zotavil,už ma len tak triaslo kedy už budem sedieť na posede a čakať na kmotričky čo je jedna z mojich najobľúbenejších zimných poľovačiek.Prišiel pondelok večer týždeň po chorobe a už o 16-tej hodine som stúpal poza dedinu na môj posedík kde som si vnadil líšky.Ked som zasadol chvíľu som počkal kým vychladnem z chôdze a hned som na seba naobliekal všetko čo som si nabalil do ruksaku a vtiahol sa do teplého spacáku.Už ked som odchádzal z domu teplomer ukazoval 13 stupňov pod nulou.Ako vždy som si nachystal flinetku ráže 222 rem. ktorú som používal na líšky a už som mohol v kľude rozímať a čakať kým sa zjaví prvá hrdzavá kmotrička.Po hodine čakania sa na lúke pred posedom ukázala len srna ktorá sa bezstarostne popásala a len sem tam zdvihla hlavu aby preverila či je všetko v poriadku a nehrozí žiadne nebezpečie.V diaľke som začul typický hlas lišiaka,pomyslel som si "len sa príd ukázať".Po 15 minútach som zaregistroval pohyb na kraji lesa asi 80m od návnady a to bolo pre mňa znamenie že sa treba pomaly a potichu uvolniť zo spacáku a zobrať do ruky flintu.Kým som spravil tento úkon už som videl líšku ako sa pomaly a opatrne približuje k vnadisku a vtedy na mňa doľahlo poľovnícke vzrušenie ale našťastie som ho rýchlo ukľudnil a pripravil sa k streľbe.Keď cvakla poistka líška zastala na polceste k vnadisku a ten okamih mi stačil na presnú ranu na komoru po ktorej líška okamžite zhasla a viac sa nepohla.V duchu som poďakoval Diane že stála pri mne,pomaly som prebil guľovničku a čakal ďalej.Hodinky ukazovali 17:30 čiže ešte celá noc predomnou. Po predošlých skúsenostiach som bol presvedčený že to nieje posledná líška nadchádzajúcej noci ktorá sa ukázala na vnadisku.Mesiac sa pomaly vykotúľal spoza Dúbravy a krásne všetko osvietil,keby som mal noviny dali by sa veru aj tie čítať ale ja som tam nebol pre to.Táto noc bola priam predurčená na lov líšok,všade vládlo maximálne ticho len občas sa niekde ozval kuvik svojím strašidelným hlasom aby dal najavo kto je pánom noci.Keď som na zamrznutom snehu asi po ďalšej polhodine čakania začul typické prerušované rýchle kroky líšky hneď vedľa posedu,vedel som že teraz nesmiem urobiť žiadnu chybu a ani sa nepohnúť lebo mám po líške.Dal som si záležať a vyčkal som pokiaľ sa líška presvedčila že je "čistý vzduch" čo jej trvalo dobrých 5 minút a potom sa vybrala rovno k návnade kde cestou ešte raz zastala a istila.Keď usúdila že je všetko v poriadku pokračovala k návnade kde sa začala hostiť na nejakej maškrte ktoré som tam nachystal.Líška bola taká zaujatá návnadou že nezaregistrovala ani moje neopatrné klepnutie hlavne o okienko posedu.Keď som zaujal vhodnú streleckú polohu potichu som odistil a čakal na vhodný okamih...keď sa líška otočila bokom zahučal remington druhý krát tejto noci.Padla v ohni.Opäť som nezabudol poďakovať Diane a už v opojení loveckej vášne som si s chuťou vychutnal cigaretu ako obyčajne keď sa mi podarí niečo uloviť.Vedel som že tejto noci už nemám čo pokaziť dymom,lebo som sa rozhodol že dve líšky po týždni odriekania poľovačky mi stačia.Zišiel som z posedu a vybral sa na prvý nástrel kde ležal krásny lišiak s prestreleným srdcom.Druhý úlovok bol taktiež krásne vyfarbený lišiak.Vzdal som líščím druhom poslednú poctu a vybral sa domov. Aj keď noc ešte len začínala a mesiac osvecoval zimnú krajinu rozhodol som sa že na dnes stačilo.Zima 2012/2013 je a bude pre mňa pamätnou keď sa mi od novembra do pol marca podarilo uloviť 20 líšok začo ďakujem Diane a sv.Hubertovi!