Moja najkratšia poľovačka

V jeden májový deň ked som otcovi pomáhal s pracou na dvore som sa rozhodol že večer pôjdem skúsiť šťastie na diviaka. O pol siedmej som sa začal baliť aby som na dnešnú noc bol pripravený čo najlepšie. O malú chvíľu ma už otec niesol ku knihe návštev a ja som sa zapisoval na miesto kde strávim dnešnú noc. Vysadol som z auta zobral ruksak, dalekohľad a Guľobrok. Moja cesta neviedla cez les išiel som len po lúke na ktorej bola postavená kazateľnica. Nabil som flintu dal ju na plece a vykročil vpred. Po asi 10 minútovej chôdze so zazrel v tráve dáky pohyb. Zobral som pozorovací dalekohľad priložil ho k očiam a pozrel čo je na lúke. Skoro mi oči vyskočili ked som uvidel asi na 250 metrov dva lanštiaky veselo si rozrývať lúku. Rýchlo som sa priplazil k okraju lesa a a približoval sa potichu k nim. Už ked som bol na priatelnú  vzdialenosť. Flintu som položil do pleca zamieril no potreboval som spraviť jeden úkrok do strany lebo mi vadili konáre stromov, no to bola moja chyba v tých miestach som si nevšimol že pôda bola podmáčaná a rovno som ľavou nohou stupil do vody a ta bola vyše členkov. Vtom diviaky zneistili a začali sa sťahovať do lesa, znovu namieriť som už nestihol tak s mokrými nohami som pomaličky vyliezol na posed. Otcovi som hned zavolal čo sa mi stalo a čakal som dalej. Zapálil som si cigaretu rozhliadal sa po lúke či niečo za ten čas nevyšlo. Po niekoľkých minútach som cigaretu zahasil a pozrel sa do ľavej strany. Vtom mi začalo búšiť srdce ked na vzdialenosť 80 metrov na lúke stali znovu dva lanštiaky. Teraz som už neváhal, zobral som flintu zamieril na jedneho z nich a ked bol kríž ustálený za lopatkou potiahol spúšť. Dolinou sa rozniesol môj vystrel a diviak spadol no hned sa začal stavať na zadne a kvičal ako zbláznený, to bol alarm pre mňa a ja som vedel že ho musím dostreliť. Mojou presnou ranou na hlavu bol diviak zbavený trápenia. Hned som zatelefonoval otcovi čo sa mi prihodilo a povedal som mu nech príde pre mňa. Kým so sedel ešte na posede tak som uvažoval. Pozrel som sa na moje hovory kedy som otcovi telefonoval prvý krát, bolo 19:01 a ked som mu telefonoval druhý krát tak bolo 19:11 takže celá poľovačka mi trvala 10 minút čiže to bola moja najkratšia poľovačka. Po otcovom príchode ku mne diviakovi založili posledný hryz ešte som dostal od otca zálomok s prianím LOVU ZDAR. Po všetkých opatreniach sme diviakovi založili blombu a ja som ho ešte vyvrhol. A tak dopadla moja zatiaľ najkratšia poľovačka.