Na druhý decembrový týždeň mal náš poľovnícky zväz Trojchotár naplánovanú prvú spoločnú poľovačku na diviačiu zver, prípadne na škodnú zver.

Keďže do prírody chodím rád a zaujímam sa o poľovníctvo, veľmi som sa potešil, že

som sa ne tejto poľovačke mohol zúčastniť.

Ráno, keď som sa zobudil, rýchlo som sa obliekol, zabalil si všetko potrebné a vyšiel som pred dom . O chvíľu zastavil pred naším domom pán Kosúth a vyrazili sme na poľovačku. Cestou sme sa rozprávali. Keď sme dorazili na miesto, pozdravili sme sa s každým, kto tam už bol. Prišiel pán predseda PZ Zoltán Horváth, hospodár Ladislav Szabó a aj hostia. Spolu nás bolo asi šesťdesiat. Vypočuli sme si bezpečnostné pravidlá a na aký druh zvery možno poľovať. Na tento deň sme mali naplánované tri pohony.

Po rozostavení sme čakali na signál, kedy začne prvý pohon. Prvý pohon sa začal okolo 9:00 hod. Keď sme dostali signál, vyrazili sme. Táto časť revíru bola dosť členitá. Asi po dvesto metroch som našiel vlaňajší zhod jeleňa desaťtoráka. Už zruba po štyristo metroch sa ozývali z pohonu výstreli. Keď sme dorazili na koniec, pri lese som uvidel štyri prekrásne diviaky.

Druhý pohon sa začal okolo 12:00. Toto miesto bolo ideálne pre diviačiu zver, sú tu dosť husté mladiny, ktoré diviačia zver obľubuje. Ešte pred začatím pohonu sme sa najedli. Pohon sa mohol začať. Aj vtedy som si uvedomil, ako sa teším, že môžem byť medzi poľovníkmi. O necelú polhodinku sa začali ozývať výstrely jeden po druhom. V pohone sa strelilo šesť diviakov a medzi nimi boli aj pekné diviačie kance. Nad Sazdicami strelil náš rakúsky hosť peknú ryšavú líšku.

Keď sa začal tretí , sme sa tešili, že to bude posledný, lebo sme boli dosť unavený.

V tomto katastri sa dobre poľuje, lebo tu nie sú dosť husté húštiny. Po prestatí sme čakali na povel od strelcov z čela . Na povel sme začali hnať. Ja som si zobral dlhý konár, ktorým som búchal o okolité stromy. V polovici pohonu sme počuli menší lomoz a šušťanie listov na zemi. Vedeli sme, že ide o diviačiu zver. O niekoľko minút na to už sa striedali výstreli jeden po druhom od strelcov. Na okraje lesa ležalo osem diviakov všetkých veľkostí. Po vyvrhnutí sme urobili výrad aký sa patrí . Až za úplnej tmy sme odovzdávali našu poslednú úctu osemnástim diviakom a jednej líške. Bol som rád, že sme strelili toľko diviakov a aj o to viac, že som našiel pekný zhod jeleňa. Po výrade sme naložili diviaky na vlečku  a uháňali sme na Lucinu, kde nás čakal pekne prestretý stôl s chutným jedlom. Po večeri sme si rozprávali vzrušujúce zážitky z pohonu.

Tento deň bol pre mňa výnimočne významný, cítil som sa naozaj vynikajúco, preto ďakujem všetkým poľovníkom PZ Trojchotár, že mi umožnili zúčastniť na ich spoločnej poľovačke. -----►Moja prvá spoločná poľovačka sa konala v roku 2009 a odvtedy ako mi čas dovoľuje som ich stáli honec.