Pod rozkvitnutou čerešňou!

 

 

Iný príbeh, ktorý vám chcem rozpovedať, sa odohral začiatkom júna, keď v horských lokalitách kvitli čerešne a buky nahadzovali prvé mladé listy, takže sa jar prejavila plnou svojou krásou i na podhorí.

 

 

 

 

Vyberiem sa do lokality Bartkove lúky, čo by sklaou dohodil od osady Vrch Slatina. Z konca asfaltovej cesty v Kľuke si vrtko vykračujem štrkovou cestou pomedzi hustú mladú smrečinu popri deravom javore na okraji cesty, čo si v jeho útrobách Chvastek rád nejakú tú pollitrovku skrýval a ticho pokračujem vedľa posedu na rázcestí v samom špici dvoch zvážnic.

 

 

 

 

Tou, ktorou kráčam, prídem k okraju veľkej lúky a pokračujem krížom do hlbokého jarku pod štátnu brezniansku asfaltku, čo sa v ostrom kiare k nej nesmelo pridá.

 

 

 

 

Druhá sa v miernom kopčeku zatočí doľava, aby po krátkej rovinke medzi hustými jaseňmi pokračovala na hrebeňovú cestu medzi závodmi Čiernym Balogom a Kriváňom.

 

 

 

 

Na okraji starej bučiny chvíľu postojím a prezerám rozzelenanú horskú lúku. Mladá trávička sa sýtejšie zelenie v hlbokých jarkoch, kde má viac vlahy ako na medziach a kravami vyšliapaných chodníkoch, čo sú ešte šedé.

 

 

 

 

Pomaly sa uberám rozľahlou lúkou a ďalekohľadom neustále prezerám úzky pás paši pod horou. Prejdem cez dva kiare a v kopčeku tesne pod rozkvitnutou divou čerešňou sa pohodlne usadím na machom porastenej skale. Mám z nej celkom dobrý výhľad. Čochvíľa vyšla z hory srna a uberala sa popod čerešňu do hlbokého jarku. V tichosti pozorujem, ako si spokojne štipká z mladej drobnej trávičky.

 

 

 

 

Nie je celkom prefarbená a šedá zimná srsť na rebrách kazí celý dojem. Pôsobí, akoby bola ošklbaná psiskami.

 

 

 

 

Po chvíli z ľavej strany hustej smrečiny opatrne vyjde už prefarbený škoricovo-červený srnec. Hlavu mu zdobia vytlčené parožky pravidelného šestoráka s početným perlovaním. Prekrásna tmavá farba parožia ostro kontrastuje so šedivou srsťou na čele.

 

 

 

 

Hlavu nesie nízko nad zemou, akoby ňuchal po prejdenej stope srny v čase ruje. Preskočil nízky plot smrekovej vrliny a uberal sa pod rozkvitnutú čerešňu. Tu sa chvíľu poobšmieta, akoby pózoval fotografovi či maliarovi. Kde-tu si i chabé stebielko trávy odšklbol a pobral sa kade ľahšie.

 

 

 

 

Nádherný obraz. S bielo kvitnúcou čerešňou fantasticky kontrastoval.

 

 

 

 

"To je špekulant. Prišiel sa pretrčiť!" hovorím si.

 

 

 

 

Ešte chvíľu pozorujem pasúcu srnu a potom sa v šere nadchádzajúcej noci poberiem i ja.Cestou rozmýšľam nad srncom. Podľa sfarbenia hlavy by mohlo ísť o starého kusa,aj nesenie hlavy tomu nasvedčovalo. Musím to oznámiť správcovi Ferkovi, bude mať rezervu pre hostí.

 

 

 

 

"Len či vydrží, kým prídu? Je tu veľa rysov a túlavé psy z Vrch Slatiny mu iste nedajú pokoj," hundrem si len tak sám pre seba.

 

 

 

 

Pri týchto myšlienkach prichádzam k odstavenému autu a spokojný s nádherným zážitkom odchádzam ...

                                                                     Vacoo

 

 

 

                                                   xxxxxx