Srnec s kráľovskou korunkou!

Jedno letné poobedie, keď sa Hriňovou prehnala búrka, vyberiem sa na prechádzku kvitnúcimi lúkami, plnými všakovakých kvetov.Nesmierne obľubujem vôňu po letných búrkach, keď ovzduším cítiť ozón z výbojov bleskov.

Vyveziem sa autom na rozsiahlu Hukavskú lúku a z malého hrebienka sledujem pomaly stúpajúci opar, čo odkrýval všakovaké zákutia medzi hlúčkami mladých smrečkov, rastúcich okrahom vysokej hory. Pomedzi túto nádheru sa sem-tam zabelie rozkvitnutý hloh alebo košatý šíp, siahajúci konármi až k zemi.

Moju pozornosť upútala malá škoricovočervená škvrna pri ružovo rozkvitnutom šípovom kríku. Priložím k tvári pozorovací ďalekohľad a neverím vlastným očiam. Srnec obžiera kvety šípa. To by nebolo nič.Srnčia zver patrí v rode bylinožravcov medzi naše antilopy a rada si pochutnáva na mladých výhonkoch či sladkých kvetoch, ale na hlave má miesto pekného parožia len akési neforemné čudo, čo sa odtiaľto podobá na vtáčie hniezdo.

"To je rarita.Teba musím dostať!" napadne ma myšlienka a začínam sa pomaly prikrádať k miestu, kde sa pasie.

Pri prechádzaní plytkým jarkom na chvíľu sklopím zrak, aby som bez ujmy prešiel na druhú stranu. Keď však vyjdem z jarku, po srncovi ani stopy. Darmo sa čertím a ďalekohľadom prehľadávam široké okolie. Po srncovi akoby sa zľahla zem.

Vraciam sa k miestu, odkiaľ som ho uvidel a ešte raz hodím letmý pohľad tam, kde sa pásol. Neverím vlastným očiam. Srnec sa pokojne pasie asi o desať metrov nižšie na druhej malej čistinke medzi spleťou rozkvitnutých šípov a hlohov.

"Fantastický pohľad!"

Jasnou škoricovo-červenou farbou ostro kontrastuje s rozkvitnutými kvetmi kríkov a neforemné tmavohnedé až čierne parožie mi teraz pripadá ako kráľovská korunky, pevne osadená medzi dlhými ušami, ktoré akoby ju po stranách podopierali.

Pozorne sa zahľadím k miestu, kde sa pásol a vydám sa opäť k srncovi, ale teraz poriadnou okľukou. Ticho obchádzam rozkvitnuté šípy, zanechávajúc v mokrej tráve znateľný šľak zrazenej rosy. Opatrne nazriem k miestu, kde sa naposledy pásol.

"Je tam!" Srdce mi radosťou poskočí.

Rýchlo hodím flintu do pleca a ohlušujúci výstrel sa dlho niesol okolím, doznievajúc v hlbokých dolinách.

"Zostal v ohni!"

Prichádzam k ulovenému srncovi a obzerám, čo to má na hlave.

"Zaujímavé parožky. Bez kmeňov!"

Výsady sa rozkladali na všetky strany a vytvárali dojem kráľovskej korunky.

"Srnec s kráľovskou korunkou!" napadne ma myšlienka.

Prenádherná rarita, ktorá upúta každého svojím vzhľadom a som na ňu i zaslúžene pyšný! Veď nie každý poľovník vlastní srnca s kráľovskou korunkou ...

                                              xxxxxx