Keď flinta nie a nie vystreliť!

Bolo tesne pred Vianocami, tak sa bolo načim aj po nejakom vianočnom stromčeku ohliadnuť. Prišiel ku mne kmotor Dušan, aby sme išli do doliny nejakú jedličku vyhliadnuť. Nebudeme predsa na Štedrý deň behať a zháňať stromček v oplôtkoch. Termín bol naozaj pokročilý.

Mal som aj niečo vyhliadnuté z čias motania sa za jeleňmi, ale mohli ich dáky beťári vyrúbať. Podvečer, po príchode z roboty, sa vyberáme ako na hotovú vec. Snehu už bolo neúrekom, dobre vyše kolien. Vyhrnutá cesta do Kľuky však dávala predpoklad rýchleho návratu. Podávam vedľa seba sediacemu kmotrovi guľovnicu, aby bola naporúdzi, keby bolo treba a vyrážame. Cesta nám rýchlo ubieha pri veselých príhodách, ale v Šturci pri krmelci na chvíľu pribrzdím.

"Idem pozrieť, aké jelene tam chodia!" hovorím kmotrovi a beriem do rúk flintu, čo mi podával. Obchádzam rozťahanú kopu nasypanej kukuričnej siláže a uberám sa krajom hory nad krmelec.

"Tu v hore najlepšie rozoznám stopy!" hovorím a podliezam zohnutý zasnežený konár smreka. Čochvíľa obozretne obchádzam krajom a vraciam sa svojim šľakom k autu.

"Tak čo si zistil?" opýtal sa zvedavo kmotor.

"Nič zvláštne, len samé jelenice s teľcami."

Zabuchnem dvere a prehrabávajúc sa pohýname do mierneho kopca. Nevšimol som si, že mi kmotor zasunul záver do nábojovej komory bez náboja, nechal ho natiahnutý a zaistený. Ja som predtým nechával tento vždy otvorený.

Medzi rečou spomínal, ako rýchlo vie mať flintu pripravenú k výstrelu, že náboj zasunie do komory a potom opatrne spustí spúšť. Hovorím, že je to veľmi nebezpečné a proti predpisom. Ďalej sa už tejto téme nevenujeme a pokračujeme dolinou po zasneženej asfaltke. Vietor, čo sfúkol množstvo snehu z konárov mohutnej jedle, vytvoril kúdol snehu, v ktorom zbadám obrovského diviaka, ako vychádza za smrekovej mladiny. Mal to zrejme namierené na siláž, pretože zostal prekvapene stáť. V rýchlosti vybieham z auta a mierim na zmätkujúceho diviaka.

Flinta nevystrelila,ozvalo sa len cvaknutie spusteného záveru naprázdno. Diviak sa na mieste otočil a rýchlo vchádzal späť, odkiaľ prišiel. Prekvapene pozerám a nechápem, prečo nevystrelila. Otvorím záver a ten zíva prázdnotou. V tej chvíli by som bol kmotra najradšej do zadku nakopal. Namosúrený sa usádzam do auta a flintu s otvoreným záverom kladiem na zadné sedadlo.

Takto neslávne sa skončila naša vychádzka za vianočnými stromčekmi. Tie sme samozrejme priniesli, ale Diana nám ponúkla aj niečo pod ne. Nebyť kmotrovho špekulovania s flintou, mohol kapitálny diviak ležať v hlbokom snehu. Aj takéto bývajú poľovačky, aj keď nie všetko je o veľkej náhode a poľovníckom šťastí ...

                                       xxxxxxxx

Ak vás príbeh oslovil a chcete sa dozvedieť viac príbehov z prostredia Poľany, kontaktujeme ma na e-mailovej adrese: pet.vaculciak@gmail.com alebo tel. čísle 0907155742.