25. júla sa Jozef rozhodol ísť na poľovačku. Zobral si springfieldku, náboje,vábničku na srnca, povolenku na srnca III.vt. a ostatné potrebné veci. Zamieril ku knihe návštev. Pôvodne chcel ísť na Medvediu skalu, ale tam už bol iný poľovník, preto sa zapísal do Čierneho lesa. O 19⁰⁰ bol už na posede. Asi o 15 minút vybehla z lesa srna a za ňou srnec II.vt. Síce bol výradový, ale Jozef mal povolenku len na srnca III.vt. Asi 10 minút ich pozoroval ako sa naháňajú, až kým sa mu nestratili z dohľadu. O chvíľu sa z lesa vynorila srna a za ňou srnec “trojka“. Jozef ho posúdil ako výradového, ale nestrieľal. Iba pozoroval ako sa naháňajú po lúke, až kým sa mu nestratili z dohľadu. Za chvíľu uvidel líšku ako chytá myši. Tak sa zapozeral na líšku, že si ani nevšimol kedy vyšiel srnec. Snažil sa ho posúdiť, ale nepodarilo sa mu to, lebo už sa zotmievalo a bol ďaleko. No všimol si, že je to starý srnec, pravdepodobne “trojka“. Keď sa zotmelo a pomaly odchádzal, spomenul si, že má vábničku. Rozhodol sa, že sem príde aj ráno, ale zapísať sa išiel ešte cestou domov. Ráno ho o 2⁴⁵ zobudil budík. Obliekol sa, zobral si potrebné veci a vyrazil. O 3¹⁵ už bol na posede. Za chvíľu sa začalo rozvidnievať. Za chvíľu sa objavila skupinka diviakov. Zrazu zbadal srnca . Posúdil ho ako srnca III.vt. a výradového. Parohy mal skoro čierne, krásne perlované. Jozef sa pripravil ku streľbe. Srnec bol asi 60 metrov ďaleko. Jozef skúsil zavábiť, ale srnec nereagoval. Jozef zamieril na krk, natiahol napináčik vystrelil, srnec padol. Jozef ešte ani nestihol prebiť, keď sa zrazu srnec postavil a odbehol do neďalekého lesa. Jozef zašiel domov po svojho bavorského farbiara Arga. Prišli na nástrel, no bolo tam iba pár kvapiek farby. Čím ďalej išli, tým farby ubúdalo, až sa na koniec úplne stratila. Po 300 metroch pustil Jozef Arga z remeňa. Asi po 5 minútach sa ozval Argov hlas. Jozef sa vydal smerom, odkiaľ počul hlásiť psa. Keď bol Jozef bližšie, srnec a Argo sa pohli. Zrazu Jozef uvidel srnca ako stojí a parohami odráža psove útoky. Jozef sa pripravil k streľbe, ale počkal kým sa pes odstúpi a vystrelil. Srnec spadol a už sa nepohol. Jozef prišiel k srncovi, dal mu posledný hryz, zálomok sebe za klobúk a psovi za obojok. Až potom si začal obzerať parohy. Hoci poľuje už 40 rokov takého srnca ešte nestrelil. Srnca vyvrhol a išiel ho zapísať. Na chovateľskej prehliadke dostala trofej srnca 162,4 bodu CIC.