Bol piatok 12. decembra. Jozef sa rozhodol že pôjde na poľovačku a zostane až do noci lebo bol spln. Zobral si svoju springfieldku, náboje, čaj a ostatné potrebné veci. Naštartoval auto a išiel ku knihe návštev. Keď sa zapisoval do knihy návštev, rozhodol sa pre lokalitu Kalinovec, kde mal vyhliadnutého kanca. O 18⁰⁰ zaparkoval auto pri starom dube a pomaly išiel hore poľnou cestou až do starého sadu. Tam uvidel 5 kusov srnčej, ale tej nevenoval pozornosť. Išiel poľovníckym chodníkom, až vyšiel na lúku, zasadol na posed a čakal. Okrem pár kusov srnčej nevidel nič. Až o 23³⁰ vyšla skupinka diviakov, ale kanec tam nebol, no napriek tomu sa Jozef rozhodol  vystreliť na slabšieho lanštiaka. Natiahol napináčik, zamieril na vyhliadnutého lanštiaka a zrazu sa celá skupina diviakov rozbehla do lesa.O chvíľu sa z lesa vynoril jeho vyhliadnutý kanec.

Hoci bol skúsený poľovník zmocnila sa ho triaška.Tipoval ho na takých 150 kilo, ale tie kly!

Pozrel sa na hodinky, ukazovali 23⁵⁰ . Keď sa ukľudnil, natiahol napináčik, zamieril a nočné ticho preťal výstrel. Diviakom trhlo, Jozef rýchlo prebil a vystrelil znovu, no diviak sa mu stratil v lese. Počkal 15 minút, ale nešiel dohladávať, vedel, že je to nebezpečné. Pozrel na  hodinky, tie ukazovali polnoc. Jozef išiel domov. Ráno prišiel na nástrel zo svojim synom Peťom a bavorským farbiarom Argom.Na nástrele bolo zopár kvapiek farby a ďalej farby pribúdalo. Asi po 100 metroch našli krásneho kanca. Obidve rany boli presne na komoru. Kly mali bodovú hodnotu 125,5 bodu.Bol to jeho prvý medajlový kanec a nezabudnuteľný zážitok