Poľovať s človekom, ktorý sa dokonale vyzná v "zelenom remesle" je vždy aspoň pre mňa veľkým poľovníckym zážitkom.Keď je táto skutočnosť spojená aj s návštevou novej poľovníckej lokality je nedočkavosť, vzrušenie z nepoznaného zrazu vo mne. Bez klopania, bez varovania sa vo Vás udomácni "zelený červíček",ktorý Vás šteklí,príjemne vás núti spriadať lovecké plány popustí uzdu poľovníckej fantázie... Zrazu sú všetky pozemské problémy na míle vzdialené, svet sa zmenší na lístok kde si píšem čo si všetko mám zobrať zo sebou na našu malú poľovnícku výpravu.Môj brat sa rozhodol že tento rok by chcel zažiť danieliu ruju s nádejou ulovenia slušného daniela.Jeho podmienkou bolo že lov bude vo voľnej prírode.Náhoda chcela že si vybral lokalitu v Severných Čechách, kde poľuje môj kamarát ,ktorého som opisom "naznačil" v prvej vete mojich zelených riadkov.V momente bolo u mňa rozhodnuté že idem aj ja.Hlavným lovcom samozrejme je môj brat ja som sa bez protestov dal do polohy "beihirsha", ktorého úlohou bolo hlavne zdokumentovať prípadný úspech mojim fotoaparátom.Po srdečnom zvítaní na benzinovej pumpe sme sa presunuli do do dediny Tlučeň, kde sme boli ubytovaní v poľovníckej chate miestneho poľovníckeho združenia."Daňci rochaj"-boli slová nášho hostiteľa, na ktoré sa nedalo nedať si jeden pohárik dobrej slivovice.Vybalenie a príprava na prvú vychádzku bolo už len rutinnou záležitosťou.Brat Martin išiel s Rudom za danielom a ja som si sadol na kazatelnicu s povolením uloviť výradového daniela a diviaka každej váhovej a vekovej kategórie samozrejme s výnimkou bachyne.Podľa informácií ktoré som mal, zdržuje sa tu jeden s parožím "jeleňovitého" typu, ktorého som sa rozhodol vysedieť.Prvý večer mi vyšiel srnec a neskôr srna z dvoma srnčaťami...Budík nás zobudil do zamrznutého rána a hviezdy sľubovali krásny deň.Ranná káva s makovníkom a už sme skákali do čižiem idúc za dalším zážitkom.Ja na večerný posed, Martin s Rudom na rujovisko kde sa mal nachádzať objekt ich poľovníckej túžby.Krásne hviezdy, ktoré som videl pri rannom ocikávaní malého smrečku sa cestou do revíru stratili a zmenili sa na hmlu, ktorá neveštila nič dobrého...Sedím v posede obklopený tmou v spoločnosti sovy, s ktorou pre jej komunikatívnosť som si celkom fajn pokecal. Noc je pomaly vytláčaná ránom ale ja napriek tomu nevidím a perspektíva zmeny je viac ako neistá.Ale čo to ? Okolo siedmej začal pofukovať vetrík hmla síce ostala bola však zrazu v pohybe...Okienka ,ktoré sa mi z času na čas otvorili mi dávali nádej že pokiaľ sa niečo vytiahne na lúčku, tak to aj s troškou šťastia uvidím.Áno krížom cez lúku ako prízrak ťahá muflón.Rozoznávam jasne sedlo, milosrdný vietor mi ukáže aj jeho tulajky krátke, dobre naširoko založené.Dôverčivo vychádzajú aj obe večerné srnčatá s istiacou srnou.Zdržia sa však na rannej pastve krátko lebo ich pohľady smerujúce do jedného z kútov dubového lesa mi našepkávajú že niečo ide.Srna sa nepokojne dáva do pohybu a berie zo sebou i obe srnčatá.Jemné puknutie halúzky mi kladie na oči trieder a vidím daniela špicáka.Rozoznávam že je krátky, na prvej strane dokonca vidím len hrušku, či špic chýba z dôvodu ulomenia alebo je príčinou genetická chyba posúdiť nedokážem.Októbrová tráva daniela vytiahne až do stredu lúčky kde pasúc pomaly defiluje až do zorného poľa môjho puškohľadu.Imaginárne som ho odlovil, ale pri mojej vnútornej gratulácii ma vyrušuje další pohyb.Zo smeru odkiaľ vyšiel môj "úlovok" sa vylomil kus vo zverine jasne vačší...Daniel ! V sekunde zisťujem že je to môj známy, ktorého zatiaľ poznám len z rozprávania.Krátky daniel bez náznaku čo i len varešky, sa pomaly ťahá líniou dubovej hory,krytý závojom hmly.Stopa špicáka ho necháva chladným a tým mi neumožňuje ho definitívne prečítať.Tmavá stena lesa z hmlou mi zoberú šancu na pokojnú ranu.Daniel ako prišiel tak aj odišiel.Moje "ihrisko" zrazu zostalo prázdne a prišli otázky...Mal som strielať hneď ako som videl že je to on i keď mi hlavu ukázal len pár sekúnd? Nie, nie, nebol by som vnútorne spokojný a aj výstrel by nemusel "sedieť" uspokojujem sa .Fajčím cigaretu a sledujem hmlu ,ktorá ako roztrhané záclony prelieta pred okienkom kazateľnice.Nestačím cigaretu ani dofajčiť, keď vidím pohyb kde zatiahol môj daniel.Danielka po krátko istení smelo vyšla a bez pasenia prechádza krížom cez lúčku a vchádza do lesa.Že by ešte jedna ? Hmla mi opať nedovolí hneď posúdiť druhý kus.Moja neistota trvala však len krátko...Jeleňovitý danielik ide v stope voňavej danielky.Ponáhľa sa, ja však tiež...Odistenie a namierenie je len otázkou pár sekúnd, ale aj to stačilo danielovi aby už stál pri hore.Našťastie ho však niečo zaujalo a to rozhodlo.I keď som mu zase videl kvôli hmle len lopatku, už mi to stačilo.Moja guľová kozlica zapriadla hlbokým basom...Po rane som nevidel nič len počul krátke silné lámanie, ktoré následne vystriedalo ticho.Ticho ktoré mám rád... Je v ňom trocha neistoty,skákajúca noha od poľovníckej horúčky cigareta padajúca dva krát na podlahu posedu, srdce zrazu bije nie tam kde má ale v hrdle.Čo v hrdle, všade - celý posed bolo jedno veľké srdce,ktoré pulzovalo a triaslo sa eufóriou.Na nástrel nejdem nakoľko daniel nezostal v ohni a každá stopa alebo pach navyše je pri prípadnej dohľadávke pre psa prácou ,ktorú musí zbytočne overiť.Telefonujem Rudovi a oznamujem že som strieľal. Asi za 15 minút už auto stojí pod posedom a ideme ale už vo štvorici na nástrel.Hodne farby na mieste ma ešte viac upokojuje a v duchu si hovorím že to bude dobré.Psík,hladkosrstý jazvečík sa chvíľu krúti a nachádza zhasnutého daniela desať metrov zakliesneného v suchých konároch.Stisky rúk, objatia, zálomok všetko to čo všetci poznáme a stále je to nové a iné... "Já si neumim představit co bude když padne velkej daňek" boli Rudove slová keď nám už musel odobrať fotoaparáty aby sme došli na chatu aspoň na obed.Ja som otvoril úspešne náš lov a brat ho úspešne ukončil...O tom však v druhej časti môjho krátkeho rozprávania.Lovu zdar priatelia.