Dnes mi príroda umožnila vidieť zrod nových životov. Bol to neopísateľný zážitok. Nečakanie som sa ocitol medzi diviačicou a čerstvo narodenými diviačatami. Pani mamu som na toľko prekvapil, že vybehla z hniezda. Stal som medzi ňou a potomstvom. Delila nás vzdialenosť cca 5m. Pred sebou som mal gruniacú diviačicu a za chrbtom plačúce pásikavé drobce. Diviačatá boli ešte mokré od plodovej vody. Keď začala diviačica peniť a cvakať zubami, nebolo mi všetko jedno. Ale pohľad na malé diviačiky potlačil strach a stal naozaj zato. Na chvíľu mi v hlave prebehla myšlienka,že túto situáciu zachytím fotoaparátom, ale obava, že by som týmto svojim počínaním vyprovokoval diviačicu k útoku, bola silnejšia. Tak som pomaličky začal ustupovať až kým som nebol mimo nebezpečenstva. Potom som ešte chvíľu zotrval na okraji húštiny a pani mama sa vrátila k potomstvu. Bol to naozaj neskutočný zážitok. Diana a sv. Hubert, ďakujem Vám za nádherný pohľad a neopísateľný zážitok zažitý v nevyspytateľnej prírode.