Už je tomu pár rokov nazad.Vracal som sa z túlačky ,na jeseň to bolo.V taške som mal pekných pár hríbov.Cestou som si rozmyslel,že ešte nazbieram nejaké lieskovce,toho roku ich bolo neúrekom a veľkých.Nad dedinou je dolinka,kde liesky vytvárajú už akúsi džungľu,cez ktorú sa dá prejsť,len vychodenými chodníkmi..                                                              Už keď som prišiel na prvú "kedysi" medzu,všimol som si dolámané liesky,zváľanú trávu a vizitky od medveďa,plné škrupín.Kedže bolo skoro poludnie,nevenoval som tomu nejakú pozornosť."Hádam sa nebude motať tadiaľto na obed".Povedal som si a podával som sa jedným z tých chodníkov medzi leštinu.                                                                                Dalo sa tam pohyboať vcelku potichu.Na jednej lieske boli naozaj krásne orechy,naoberám reku a pôjdem.Dal som si dolu ruksak,tašku vedľa neho,natiahol som sa za konárom,keď ma zarazil chrupot,ale podľa počutia pár metrov odomňa."Ups toto nebude voľačo dobre".Mimovoľne som sa poobzeral,že nejaký strom.Našťastie za chrbtom som mal starý bučisko a konáre mal nízko,dalo sa potichu vyštverať.Cez tú leštinu naozaj videl človek tak veľké prt.A chrúpalo to fakt blízko.Počuť som počul,no nevidel ani chlp."Z toho buka uvidím viac"a ako duch som sa vytiahol hore.Zdola som videl h...o a zhora ešte väčšie,akurát more lístia.                                                                                                                                                     "Koľko je hodín?Boháča,ešte na bus zameškám" Ojoj ešte stíham v pohode.A vtedy mi vstali dupkom všetky chlpy.Podomnou.....no nebolo to ďalej cca.10-15 m sa kývali konáre liesky."Tak tu teda pracuješ"! No šiel som si oči vyočiť,nevidel som nič,len tie konáre.A chrúpalo a chrúpalo,ako veľky mlynček na mäso.Batoh,huby dolu,ja hore.                                                     Nejakých 50-60 m predomnou sa tiež kývala jedna lieska.To som už kukol ďalekohľadom.Verte neverte medvieďa na lieske a šrotovalo,len taký fukot."No toto je robota"Zenitom som ho aj cvakol,ale na tú vzdialenosť bola len taká machuľka hnedá vidno.  No ale už sa mi bolo treba naozaj poberať."Ešte dlho tu budeš"?Zvýšil som hlas.Chrupot stíchol,narobil sa lomoz,medvedík zmravčal,neviem či skočil dolu a bolo po divadle.Až vtedy som si zapálil,počkal chvíľu a poďho na ten bus.Neskôr som sa stretol s kamarátom a pri pivku som mu toto spomenul."Chodí tam koťuha,máš pravdu,taká zo 150 kg môže mať".Už vraj na májovky čo chlapi chodili,ju tam vídavali.                                                                                                Dodnes však nepochopím,prečo ma neregistrovala.Veď to bolo naozaj blízko.Či bola naozaj taká zažratá do tých lieskovcov.Ale musela sa vytučiť riadne na zimu,lebo tá leština bola spasená,ale fest,tej jeseni.Čo už lieskovce sú výživnejšie ako maliny,či čučoriedky.