Po Vianociach a oslavách nového roku, vždy smeruje moja cesta do Brna. Po Vianočnom oddychu sa znovu začína to obdobie, pre študenotov dosť neobľúbené "skúškové". Moje plány do nastávajúcich ťažkých dní prerušila SMS od môjho kmotra z lesníckeho fachu, Petra. Súrne potreboval trubača na hon do bažantnice a uprosil ma aby som sním išla ja. Hoci som mala hlavu plnú starostí ako všetky skúšky zvládnem, povedala som mu áno.

Hneď na druhý deň po zápočte som z Brna vyrazila vlakom do Českej Třebovej, kde ma čakal Peťo z autom a zaviezol ma k nemu domov. Rozhodil sme sa, že hneď pôjdeme na jeho posed počkať na prasatá. Vonku bola riadna zima, preto sme si navarili do termosky teplý čaj a vyšli sme do lesa. Na posed sme dorazili niečo pred šiestou. Prehodili sme cez seba deku napili sa čaju a čakali sme. Hodinu sa nehýbala ani halúzka, pomaly sme boli unavený. Ja z cesty a on z práce a tak sme si striedali stráže :-)). Niečo po pol deviatej to už Peťo chcel vzdať, lebo aj čaj nám došiel a naokolo ani chlp a ráno Nás čakala cesta do bažantnice. Keď tu zrazu z ľavej strany sme začuli, že niečo beží. No bolo to len srnčie. Tak sme zostali sedieť ďalej. Po pol hodine sa ma Peťo pýtal, či už chcem ísť domov. No mňa ako keby niečo nútilo čakať aspoň ešte štvrť hodinku. Tak sme čakali a vyplatilo sa. Na hromadu nam prišla bachyňa a 3 selatá. Pomaly sme otvorili okienko na posede, myslela som si, že bude strielať on ale pušku dával do rúk mne. On si zobral ďalekohľad do ruky a sledoval. Ja som si zaprela flintu do ramena a oprela som ju o rám okna, kôli lepšej stabilite. V puškohľade som mala v kríži pravé prasiatko na kraji. Nadýchla som sa, odistila som napináčik a potiahla spúšť. V okamžiku vyšla rana a jasný záblesk, ktorý ma na chvíľu oslepil. Peťo v dalekohľade videl, že prasiatko sa po rane prehlo, no nakoľko bola tma nebol si istý, či značilo zásah. Tak sme sa šli pozrieť na nástrel ale ani kvapka farby a ani srsti. Prešli sme okolité mladiny a videli sme stopy od diviakov, no žiadne známky zásahu. Preto sme sa vybrali rovno k autu. Čo už aj taký býva lov, Diana nám tentokrát nedopriala. Ako útechou mi bola jasne padajúca hviezda, ktorá na moment osvetlila oblohu nad nami. Niečo také som ešte nevidela.

Ráno plný elánu sme sa vydali na cestu do bažantnice. Po príchode Nás vítali známe tváre. Postupne prichádzajúcim hosťom sme trúblili rôzne lovecké fanfáry. V hospode, pre nás pripravili teplú polievku na zohriatie. Potom sme sa odobrali na miesto nástupu, kde už čaklali honci a ich psy, spolu zo strelcami, hospodárom a majiteľom. Zatrúblili sme tradičné fanfáry A. Dyka a všetci účastníci boli oboznámení s priebehom lovu. V jednotlivých lečiach sa strelcom v love celkom darilo. Po každej leči sme trúbli na výloži a cez veľkú prestávku sme prítomným spríjemnili chvíle trúbením známych loveckých signálov. Po prestávke boli na programe ešte dve leče ale pre vytrvalé sneženie sa posledná zrušila. Sneh bol mokrý a bažantom sa nechcelo lietať. Výrad v ten deň bol naozaj krásny 750 bažantov. Nikdy nato nezabudnem ako ich museli honci pre to husté sneženie oprašovať metlov aby ich na tom ýrade bolo vôbec vidno. Príjemný pocit z lovu umocnili horiace ohne a halali, ktoré sme hrali na ozvenu. Tento hon sa skončil poslednou lečou v prostredí útulného Rychnovského pivovaru. Keď sme sa v noci vracali domov cestou sme viezli kamaráta do Žamberku boli asi dve hodiny ráno a stále husto snežilo. Von by ste nevyhnali ani psa, keď tu zrazu pred nami červené svetlo! Áno čert nikdy nespí :D doslovne. Zastavila nás hliadka a Peter musel ešte fúkať :D našťastie 0.00. Na druhý deň sme sa prebrali do zasneženého rána, prespali sme u kamaráta a jeho mamka nám pripravila skvelý obed. Večer sme sa museli vrátiť do Brna. Lenže meškania boli okolo 3 hodín, čo spôsobil ťažký sneh. No nakoniec sme na ten náš slávny internát dorazili...Mňa čakala o pár dní skúška z ekonomiky v LH a tak mi nezostávalo nič iné len sa začať učiť. Nakoniec sa to všetko dobre podarilo. Vytiahla som si dokonca otázku, ktorá sa týkala bažantníc, takže som mohla zúročiť vedomosti z praxe. Za odmenu sme si na druhý deň navarili výbornú bažantiu polievku a  pečené bažanty, ktorými sme pohostili aj mnoho našich kamarátov. Bol to naozaj pekný víkend a budem naň dlho spomínať.