V jedno nedeľňajšie ráno som sa vybral fotografovať, ako väčšinou , na svoje obľúbené miesto. Počasie bolo perfektné. Počas cesty na rúbanisko, kde vídam množstvo zveri, som stretával skupinky srnčej a do prevádzal ma škriekavý hlas sojky , ktorý sa neustále ozýval lesom. V lese som tiež narazil na pár osamotených  sŕn, no keď som dorazil na rúbanisko, tak som mal pocit, že všetko vymizlo. Väčšinou som tu vídal srnca a srnu s mladými, no dnes akoby sa po nich zľahla zem. Čakal som, čakal, a preto že nič nechodilo som sa rozhodol ešte aspoň poprechádzať po lese. Išiel som po ceste, ktorú vytvoril akýsi terénny automobil, až som sa dostal na menšiu lúku. Tu  som sa rozhodol , že si oddýchnem  a sadol som si. Pod lúkou som pozoroval srny ako sa pasú. Okolo mňa lietali sojky, ktoré si zhromažďovali zásoby na zimu a  všimol som si tiež myšiaka, ktorý nad lúkou krúžil, asi mu sojky prišli ako dobré raňajky :D. Ešte chvíľku som tam sedel a zrazu, pozrel som sa na lúku na protiľahlom kopci, a čo nevidím, akési väčšie zviera prechádza po lúke. Aby som zistil o aké zviera ide, pozrel som sa tam fotoaparátom . Bol to mladý jeleň, chvíľku som ho ešte pozoroval, a potom sa stratil v lese. Veľmi ma to potešilo, keďže som toto zviera na živo ešte nevidel. Rozhodol som sa teda , že sa tam podvečer vyberiem. Netušil som, či ten jeleň tú lúku len prechádzal alebo sa tam chodí dennodenne pásť, no dúfal som že mi šťastie dopraje, po toľkých neúspešných dňoch.

      Večer som sa tam teda vybral, miesto som si obzrel a hľadal som dobré  miesto na ukrytie. Keď som konečne našiel dobré miesto, kde sa zamaskujem (vo vyššej tráve) , tak som sa usadil, rozložil statív a čakal som čo sa bude diať. Vietor bol vynikajúci , čiže som dúfal že dnes bude ten deň, keď uvidím najmajestátnejšie zviera našich lesov vo svojej plnej kráse.

Po asi 10-15 minútach čakania som sa chcel rozhliadnuť, lebo som nemal najlepší výhľad na okolie, a tak som sa šiel pomaly postaviť,  a zrazu akoby mi stuhla krv v žilách, predo mnou , asi 30m, sa pásla skupinka. Bolo v nej viac laní a mladý jeleň , ktorého som asi videl ráno. Pomaličky som sa snažil dostať bližšie, vietor fúkal proti mne, takže ma neregistrovali. Keď som sa dostal na takých 20m, kľakol som si a začal fotografovať. Vôbec im zvuk uzávierky nevadil, keď som mal fotky ktoré som chcel , začal som natáčať video, lebo som chcel zachytiť ich správanie. Po minúte z lesa za nimi, sa vynoril ďalší jeleň , ten už bol väčší. Bol to neskutočný pohľad, moje nadšenie stúpalo. Natáčal som ďalej, chvíľu sa zase všetci pokojne pásli a potom sa dva dotyčné jelene začali postrkovať parohmi , vyzeralo to ako náznak bitky, ale som videl videá z ruje, tak od bitky o samice to malo ďaleko. Počas pozorovania , asi 5-10m odo mňa som začul šuchotanie listov, dupot a zvuk lámania vetví, po chvíľke to utíchlo , a tak som sa zas sústredil na skupinku predo mnou. O pár minút neskôr sa zvuky zopakovali, mal som pocit, že sa niečo veľké blíži. Už zbystreli aj jedince predo mnou, začal som byť nervózny. Dupot silnel a zrazu z lesa vybehlo asi 5 laní, a za nimi sa dovalil obrovský jeleň. Rýchlo som fotoaparát  otočil smerom k nemu, vypol som natáčanie a začal som cvakať ako o život (čo mi buffer stačil :D), aj keď mi z neho behal mráz po chrbte. Všetky zvieratá sa pridali k jeho skupine samíc, takže som hneď zistil, kto je tu pánom. Svojim pohľadom mi naznačoval, že tu nemám čo robiť. Ešte chvíľu na mňa pozeral a utiekol za stádom.

     Tak toto je asi celý súpis mojich zážitkov z dnešného dňa. Som rád, že som mohol s týmito nádhernými zvieratami stráviť zaujímavú chvíľu aj mimo ruje, čo sa často nevstáva, preto som za to prírode vďačný.