Prázdniny začali pre mňa nie príliš dobre. Prvých päť dní sme maľovali byt, a tri dni pršalo. V stredu bol prikázaný sviatok, tak som musel ísť do kostola. Keď skončila omša, ešte trochu poprchalo. Cestou domov prestalo, a vyšlo slnko. Obloha už len s pár obláčikmi prezrádzala krásny večer. V jednej nemenovanej knihe som sa dočítal, že po letných búrkach zver vychádza skôr. Mal som naplánované že pôjdem na večernú postriežku. Tak sa aj stalo. Vyrazili sme okolo 18:45,s kým iným ako s Mišom. Prešli sme cez ulicu Jesenského,a cestou na Lašteky sme sa vydali na posed pri hnoji, ktorý bol učupený pod horou s krásnym výhľadom na pole. Prešli sme cez úzky chodníček lemovaný vysokými kríkmi. Po rebríku sme vyliezli na posed. Usalašili sme sa, a ďalekohľadmi prečesávali okolie. Nikde sa nič nepohlo. Iba na poli pred nami šantili vtáky. Poletovali sem, a tam. Sedeli sme asi pol hodinku, keď nás napadlo aby sme sa išli prejsť kúsok do hory. Na ramene ďalekohľad, v ruke nôž. Tak sme zišli z posedu a prešli asi 150metrov hlbšie do hory. Zastavili sme sa pri krmelci, a zišli na vyšliapanú prť. Kráčali sme po nej asi 20metrov hore, a usadili sme sa vo vyschnutom jarku. Steká po ňom vode keď silno prší. Sedeli sme asi 20minút keď som si pomyslel: niekde pri posede už asi niečo je, a my tu takto márnime čas. Rozhodli sme sa pre návrat na posed. Zišli sme z jarka. O chvíľu sme boli skoro pri ceste, keď sme si všimli rozrytú zem. Diviaky tu noci boli! pomyslel som si. Prišli sme k posedu. Slnko pomaličky a lenivo začalo zachádzať za mohutné skaly Vršatca. V tom praskla pri rebríku posedu halúzka, o chvíľu ďalšia. Keď praskla tretí raz, nedalo mi to, a nakukol som dole medzi kríky. Zbadal som tam svetlohnedý fľak. Srna. Pomyslel som si. Pohla sa o krok dopredu, a díval som sa jej na hlavu. Stála a vetrila. Vietor sme mali dobrý. Parožky som nevidel, takže srnec to nie je. V tom sklonila hlavu do vysokej trávy pod ňou, a brala pašu. V zelenej tráve som zbadal parožky. Pod posedom asi 5metrov od nás stál krásny srnec. Bol to šestorák s perlovaným parožím. Pozorovali sme ho asi minútu, a potom zapásol. Srdce mi bilo ako zvon, od radosti aj od prekvapenia. Máloktorým sa podarí stáť od šestoráka 5metrov bez toho aby ho spozoroval. Rozhodli sme sa, že zídeme z posedu a pôjdeme sa pozrieť na Košeckú lúku. Cestou popod horu odskočil z cesty starý srnec. Zmenili sme trasu, lebo už bolo neskoro. Vošli sme do pšeničného poľa a zazreli sme srnu. Potom nás spozorovala a odbehla ďaleko do kríkov. Cestou naspäť sme zbadali ďalšiu srnu ako sa pasie na lúke. Mišo si ju chcel odfotiť tak sa k nej pomaličky približoval. Zrazu asi 2metre od neho hlučne, so škrekotom vyletel veľký bažant. Dosť ho nastrašil. Srna sa splašila a ušla . Ja som celé toto divadlo videl od Mišovho chrbta asi 10metrov. Veľmi spokojný sme sa vrátili domov. Zaspal som rýchlo, lebo som bol unavený. Prebudil som sa do slnečného rána.

A to sme si mysleli, že na Laštekoch neni nič.