Vcera takze to bolo presne 24 jula som zazila svoju prvu "polovacku".Ak mam pravdu povedat potichu som si priala nech nic nestreli lebo ja a zabijanie zvierat nejde moc do kopy.Viem ze je to obcas nutne ale aj tak to moc nemusim.... okolo 8vecer sme sa vybrali z domu.kym sme vysli k posedu mohlo byt tak pol 9.sadli sme si a hned po par sekundych sme videli nieco v nepokosenom obili-bola to srna.potichu sme sa rozpravali a ja som bola stale nedockava kedy zas nieco vinde a v tom som sa len tak trosku otocila a bola tam srna s malym srncatom poozoravala som ju az kym nezasli do mensej hustiny oproti nam...bolo to kraasne vidiet jak to male stale skace a pobehuje okolo nej.Asi po pol hodine sa zacali vracat ale aj so srncom.Vsetci traja sa pomaly tratili v lese.Medzi tim zas z druhej strany vysli taktiez srnec so srnou ale ty nam nedali moc casu si iich poobzerat len prebehli okolo.Ako sme tak sedeli uz sa zacalo zmrakat a ochladzovat tak uz som myslela ze ani nic neuvidime a v tom z uplneho ticha a z hory za nami bol pocut hrozny lomos praskanie a buchanie.Mala som pocit ze je to nieco dost velke a priblizovalo sa to tak sme len so zatajenim dychom obaja cakali co sa bude diat.Cakali sme a cakali az to trosku ustupilo.Myslela som ze uz to voslo hlpsie do hory a tak som sa potichu vyklonila z okna a tam divam sa ze zajac...taky maly zajac a narobil taky poplach :D ale no bola som aj celkom rada ze to nebolo nic velke...chvilku som ho pozorovala a takym lomosom ako prisiel tak aj odisiel :) pre niekoho by to asi bola uplne klasicka normalna vychadzka a pozorovanie ale pre mna to bolo trosku vynimocne nikdy predtym som nestala tak blizko zoci voci divokym zvieratam.....