Na čerstvom
poľovnom lístku mi ešte nestihla ani zaschnúť pečiatka a už som túžil po
mojej prvej poľovačke. Nebol som ešte členom poľovného združenia ale po
dohovore s predsedom PZ kde poľoval môj otec som sa mohol vychystať na
prvú spoločnú poľovačku.

            S hrejivým
pocitom pri srdci som stál na úvodom nástupe pred poľovačkou. Ako mladý
a novopečený poľovník som bol zaradený do honu. Vôbec mi to ale nevadilo.
Hlavne že som mal pri sebe pušku a možnosť konečne niečo uloviť.

 Ak si dobre pamätám, vtedy sa poľovalo
v časti Giráš. Pekná zalesnená časť s miernym terénom. Poľovalo sa na
diviaka a škodnú. Začal prvý hon. Bolo počuť občasnú streľbu z miest
kde boli rozostavený strelci. Pri týchto ranách sa nám honcom až lepšie hnalo
lebo sme dúfali, že bude aj nejaký úlovok. Ja som aj tajne dúfal, že sa niečo
aj vráti do honu aby som mal možnosť vyskúšať pušku. Po skončení prvého honu
nastala rekapitulácia. Streľba len na líšky ktoré mali na sebe nepriestrelné
vesty. Takže úlovok žiaden a po diviakoch ani stopy. Od druhého honu sme
čakali trocha viac. Predpokladalo sa, že v ňom bude nejaký diviak. Celý
hon bol ale kľudný. Bez akýchkoľvek známok po diviakoch som došiel aj
s dvoma honcami až ku strelcom kde sme mali čakať na zvyšok honcov. Po
chvíľke sme začuli brechot psov a niekoľko výstrelov. Psy sa blížili
smerom k nám. S napätím som čakal niekoľko metrov od môjho otca čo sa
bude diať. Puška pripravená k výstrelu, nervy na prasknutie. Už som si
v duchu  premietal ako vybehne
z krovín diviak rovno na mňa a ja ho na svojej prvej poľovačke  skolím jednou ranou. Z môjho snenia ma
prebral pohyb z pravej strany. Bola to líška. Bežala rovno na mňa. Pušku som už
oprel do pleca a čakal som na vhodný okamih aby som stlačil spúšť.
Líšťička utekala medzi mňa a otca a tak som musel čakať aby som
streľbou nikoho neohrozil.  Až nastala
chvíľa keď môj ukazovák stláčal spúšť. Začul som ránu a nič. Líška bežala
ďalej. Stláčam druhý kohútik a vidím ako líškou zlomcovalo. Ostala
v ohni. V tej chvíli som sa zachoval naozaj nepoľovnícky.......od
radosti som nahlas vykríkol. Bol to výkrik neskutočného šťastia. Prvá
poľovačka, prvý úlovok, prvá líška.

            Na
výrade to bol nakoniec jediný úlovok. Bol som na neho hrdý a ako hrdého ma
aj po pasovali za „lovca škodnej zvere“. Bol to pre mňa deň s veľkým „D“.
Prvá poľovačka, prvý úlovok, prvé pasovanie a na koniec môj prvý „posledný
hon“.