19.7.2010 keď srnčia ruja už pomaly začala a vonku bolo neskutočne nádherne letné počasie. Povedal som som si, že by bol hriech sediť doma. Tak som sa rozhodol, že navštívim prírodu. Do ruksaka som si nabalil 2 litre vody, ďalekohľad a srnčiu vábničku dovtedy na ostro ešte nepoužitú a vyrazil som. Domáce prostredie mám už schodené a tak som si vybral ako dnešný cieľ les v susednej dedine. Slnko pripekalo na oblohe ani mráčik no proste originál. Keď som po dlhšej ceste pešo konečne vošiel do lesa bol som nesmierne šťastný, no keď som zbadal kopec po ktorom som chcel ísť nebolo mi všetko jedno. Po 15 minútach driny som  vyšliapal na hrebienok. A  vyčerpaný som si sadol na peň a utieral som si pot z čela. Potom som pokračoval ale našťastie už len po rovinke. Asi po kilometri chôdze som zbadal peknú mladinu mysliac si, že by tam mohol byť zaľahnutý nejaký srnec. Sadol som si a asi 10 minút som tam iba tak sedel a vypil som celé moje zásoby vody. Po 10 minútach som sa rozhodol, že otestujem vábničku a začal som pískať 1. sériu. Vábil som hlasom rujnej srny no ani po piatych sériach nič. Bol som sklamaný a to úplne. No nič pokračoval som po ceste a už v diaľke som videl ako lesáci nakldajú drevo a to ma úplne dopálilo. V duchu som si pomyslel som spotený jak sviňa, som hladný, nemám vodu, domov je ešte ďaleko a s prepáčením hovno som videl. To boli moje myšlienky. No rozmýšľal som, že už keď nič tak výjdem si aspoň na konečnú lúku na konci hrebienka. Keď som lesného tieňa vyšiel na tú horúčavu bolo mi otrasne. Sadol som pod strom na okraji tej lúke a ani som nečakal a hneď som pískal. Po druhej sérii vábenia som z porastu zazrel ako na mňa hľadí hlava srnca. Bol som z toho v prdeli. Po tretej sérii vábenia už pomalým krôčkom kráčal ku mne bol to nádherný pocit. Bol to môj prvý srnec, ktorý ku mne prišiel až na 20 m. Potom zmizol do húštiny. Bol som úplne očarený z toho čo som zažil. Cestu domov som prežil. Ešte aj teraz keď píšem tento príbeh mám pred očami tú nádhernú rozkvitnutú lúku do ktorej sa opierajú slnečné lúče a na nej môjho srnca bol to pravidelný šestorák , a mal podľa mňa okolo tých 4 rokov. Ďakujem Bohu za tento zážitok. 

zalesak46