Presne pred týždňom som bol pozrieť v našom revíri a poviem vám, stálo to za to. Bolo pekné počasie, síce blato, ale dalo sa. Najprv som bol na šúľačke a videl som srnčeka a 4 srnky. Keďže som bol po dlhom čase v revíri, lebo sme chodili v tomto čase len na bažanty do bažantnice, tak som sa tešil ako malý chlapec a vychutnával si každú sekundu v prírode. Prešiel som ešte s našim strážcom asi polovicu revíru a zasadli sme na posed. Neprešlo 15 minút a už sa to začalo. Najprv sme videli takú zdatnú bachyňu, ktorá prišla až ku nám, mala vyše 100 kg, a už mohla byť nabúchaná, tak sme sa kochali. Vietor nám fúkal do tváre a ona išla z boku, sprava a urobila veľký okruh za naším chrbtom, až kým nás nezacítila, zastala, otočila hlavu ku nám a rozbehla sa do rákosia. Za pol hodku sa zotmelo a to isté sa zopakovalo so 4 kusmi laní. No paráda. Zážitok jak hovado.  Hneď na to prišla priamo pred nás kmotrička, ale kým sme otvorili okno, tak sa otočila a bola preč. Asi za desať minút sme začuli kvičánie jek blázen s ľavej strany a celí vzrušení sme čakali na prasátka. A veruže sme sa aj dočkali. Pred nami bola veľká mláka a tak krásne jak vojáci prišlo 13 kusov, obišli mláku a zakotvili na 50 metrov od nás, presne tam, ako sa objavila kmotrička, hehe. Problémy boli dva. Jeden, že sme boli na pešáka, nakoľko obidve terénne autá boli v oprave a bolo už aj šero, tak sa ani dobre nevedeli rozoznať. Môj spoločník, dlhoročný poľovník hovoril, že všetky svinky majú nad sto kilo!!! Boli tam dva najväčšie kusy, bachyňa a kaňour a bolo to fakt neuveriteľné, ako tam robili poriadky. Skúšali sme ich aj vyrušovať. Nahlas sme sa rozprávali, niekedy sme aj trošku dupli, len tak zo srandy, čo spravia, ale oni, nič. Ďalej si ryli a kašľali na nás.  Na to prišli ďalšie tri kusy a dokonca jeden používal len 3 nohy a kríval. Zhodli sme sa, že ho asi nejaký dobrák postrelil. Verte, že som mal už takú poľovnícku horúčku, že sa mi krútil žalúdok jak blázen. Ale potom som si spomenul, že nemáme auto a museli by sme ťahať, tak sme sa len ďalej kocháli.  Asi po hodinke sme sa rozhodli, že to balíme. Tak sme zasvietili, svinky sa pobrali pomaličky preč a my tiež. Bolo 21.30!!! keď sme prišli na chatu, kde sme mali odparkované autá. Pokecali sme a rozlúčili sa. Keď som sedel v aute, tak som cinkol hospodárovi a zreferoval som mu celý náš príbeh. Hneď ma sfúkol, že som mal toho zraneného streliť, že by prišiel pre nás autom.  Verte, neverte vôbec ma to nemrzelo, lebo som mal taký neuveriteľný dobrý pocit a pokoj na duši, že mi to spravilo dobrú náladu na celý týždeň. Takže takto to u nás chodí, hehe. A verte tomu, že dnes idem zase na toooooooo!!!!!!!!