Tento príbeh sa odohral pre viac ako desiatimi rokmi v jednom revíry v Nízkych Tatrách.Hneď začiatkom septembra som sa vybral s mojím najlepším priateľom zapoľovať.Chviľu po tom čo sme vystúpili s auta sa spustil tichý dáždik ale postupne pridával na intenzite tak sme sa preventívne usadili na posede pod rúbaniskom , ktoré sa tiahlo už k hrebeňu.Po ľavej strane a vo vrchnej časti mladina rúbanisko zarastené malinčím a po pravej strane stará hora. Asi po dvoch hodinách dážď ustal ale my sme sa rozhodli že ostaneme už na posede.Asi po hodine sme zaznamenali nejaký pohyb vo vzdialenosti asi 400m od posedu v mladine.Objavili sa tam dva páry parožia a postupne postupovali do malinčia.Sledovali sme jelene cez kukre ale nevedeli sme ich posúdiť nakoľko im z malinčia trčali len hlavy. Po hodnej chvíli sme usúdili ,že jeden z jeleňov slabší desatorák ktorému sme občas zazreli aj krk je asi sedem ročný výradový jeleň a kamarát zahlásil: Ty dobre strieľaš skús. Mám guľovnicu 8x60s a variabilnú optiku a preto som zaujal na posede pohodlnú polohu a skúšal zamieriť.Vzdialenosť bola príliš veľká a jeleňovi bolo vidno stále iba hlavu.Svetla pomaly ubúdalo keď kamarát zašeptal že teraz je skoro von. Pozrel som cez puškohľad a videl som že jeleň stojí na nejakej vyvýšenine a pozerá dole.V puškohľade som videl krk a kúsoček hrude.Posunul som nitkový kríž niekde ku uchu a rúbaniskom sa rozľahol výstrel.Jeleň po výstrele robil kotrmelce dolu strmým svahov a asi po 100 metroch ostal ležať bez pohybu čo sme usúdili len podľa toho že sa nehýbalo malinčie.Kedže sme usúdili , že si sami dvaja s ním neporadíme dohodli sme sa , že zájdeme po našich synov a tí nám pomôžu.Po necelej hodinke sme už boli späť bez zbraní len nože a baterky.Medzitým sa úplne zotmelo a my sme postupovali krajom hory na predpokladané miesto kde mal ležať náš jeleň.Aké však bolo prekvapenie keď pri jeleňovi sedel asi 130 kg medveď a dával nám najavo že úlovok je jeho.Po chvíli sa nám ho podarilo ako tak odohnať nasledovalo rýchle a adrenalínové vyvrhovanie keď medveď chodil okolo nás vo vzdialenosti asi 10m a čiastočne sa uspokojil až keď som mu hodil vývrh.Nasledovalo ťahanie na prístupovú cestu čo sme mali aj z doprovodom tohto macka.Všetko dobre dopadlo a ďakujem prírode aj kamarátovi za adrenalínový ale prekrásny zážitok ktorý sa mi vždy pripomenie pri pohľade na trofej tohto desatoráka.