Včerajší deň bol taký ako každý iný, len s tým rozdielom, že som musel skôr vstať aby som stihol autobus k babke. Po polhodinovej ceste som konečne dorazil. Cestou som videl nejakú tu srnčiu a už som sa tešil ako zájdem do hory. Keď som konečne dorazil a otvoril som bráničku k ich domu, vyskočil na mňa Charley (zlatý retríver), tak som ho trochu vystískal, lebo sme sa už dlho nevideli. Potom som pozdravil všetkých doma, najedol sa a začal som sa obliekať do mojich šiat (kt. nosím na poľovačky s ujom, na huby, prechádzky po hore). Bolo asi 8:30 ráno, keď som konečne vchádzal do lesa. Išiel som po asfaltovej ceste, lebo tie lesné boli plné stehu a ťažko sa mi kráčalo. Po asi kilometri cesty som došiel ku kŕmitku na skládke. Čakal som, že tam niečo bude ale nič. Išiel som ďalej po ceste lebo asi o 500 metrov bol vysypaný odpad, tak som išiel tam. Ako tak kráčam tak pozerám na zem a všade stopy, boli srnčie a muflónie. Strašne som chcel v ten deň vidieť muflóny.
Ako tak prichádzam k odpadu zazrel som srnčiu, boli tam dva kusy. Ale asi po 5minútach ma zacítili a tak utiekli. Nevadí, som si povedal. Potom som išiel pozrieť odpad a vrátil som sa späť k prvému krmelcu. A odtiaľ som šiel ďalej vyššie do hory kde je centrálne krmovisko. Ako tak kráčam po vyšľapanej cestičke, asi na 300-400 metrov som zazrel krmovisko. Ako tak pozerám, počúvam, niečo som uvidel. Pozrel som do ďalekohľadu, muflóóón. Hneď som vedel, že sú tam. Ale to som ešte nevedel, čo ma čaká.
Pomaličky sa približujem ku kŕmitku, a čakám kedy niečo vyskočí, no stále nič. Keď som tam prišiel nebolo tam ani nohy. Tak som si sadol na krmelec, na ktorom bola streška, takže som videl len na jednu stranu. Ako tak sedím, hrajem sa s ďalekohľadom, mrznem. Niečo počujem, otočím sa, a len tak pod striešku vidím ako sa približuje muflónka s muflónčaťom. Ticho sedím a vôbec sa nehýbem. Pozerám, prišli k jednému z krmelcov, niečo tam poňuchali a prešli k senu. Tam zasa niečo poňuchali a párkrát zakúsli. Ako tak tíško sedím, idú ku mne. Tak som si povedal, čo teraz ! 20metrov odo mňa muflónka s malým čertíkom. A stále bližšie, 10, 8, 6, 5 metrov. Ja nedýcham, muflónka ňuchá, pozerá namňa, a nič, stále bližšie. Keď boli asi na 3metre odo mňa ja som nevedel čo mám spraviť, strašne mi búšilo srdce, normálne som ani nedýchal. A vtedy, muflónka v pohodičke ako keby nič, začala jesť z krmelca na ktorom som sedel. No toto ma fakt dorazilo :D Muflónik len pozeral čo sa deje, a muflónka v pohode papá z krmelca, a ja sedím 50cm od nej. V tej chvíli som bol strašne šťastný. Potom som sa pomaličky natiahol aby som ju pohladkal, no v tej chvíli dvihla hlavu spravila dva kroky do zadu, pozrela namňa, ja som stiahol ruku, a ona v pohodičke zasa do krmelca :D Ja som nemohóól, nevedel som či sa mám smiať, alebo čo, ale bolo to strašne super. Asi po minútke sa obaja otočili a odišli k tretiemu krmelcu kde zasa papali, potom odišli asi o 30metrov ďalej a zaľahli. Ja som ešte posedel asi 10minút, ale to už mi bola zima a bolo dosť hodín. Tak som sa pomaličky pobral. Muflónka si ma potom všimla, a utiekli vyššie do hory, ale ja som už išiel domou, lebo som ich nechcel viac rušiť. Cesta domou bola trocha nudná, lebo nič som nevidel, ale táto moja prechádzka fakt stála zato :) Takýto zážitok som mal prvýkrát v živote a bolo to super. Na tento zážitok tak skoro nezabudnem ;-)