Zdravím všetkých priateľov lesa a poľovníkov.
Viem, že ste všetci v permanencii, pretože hony sú v plnom prúde a viem aj to, že teraz asi nemáte čas vysedávať pri počítačoch a prehrabávať sa v príbehoch… ALE… …ale aj napriek tomuto zaneprázdneniu si ja, ktorá príbehy normálne nepíšem, dovoľujem pridať jeden, ktorý sa odohral túto nedeľu na polovačke na bežantov v Myjavskom revíre...
…proste si myslím, že stojí zato… :-D…ale veď uvidíte sami…
Nástup sa konal za nie príliš pekného - hmlistého počasia pri cintoríne. Ako sa to teraz stáva pravidlom, okolo sa previezli aj páni policajti - fúkanie sa ale nekonalo :-) ...potom sme sa dozvedeli, čo nás ten deň čaká a neminie a že pravdepodobne budeme robiť štyri kolá v lokalitách, ktoré nám domorodci ukážu… samozrejme bol kladený dôraz na bezpečnosť a všetci sme tajne dúfali, že sa po obede v zdraví zídeme...veď poznáte všetky tie príbehy, ktoré vždy so začiatkom sezóny kolujú...ten postrelil toho, ten zastrelil toho, nepozornosť, náhoda, smola...
Po inštruktáži sme sa rozdelili na dve partie, ktoré sa autami rozešli do dvoch rozličných lokalít…a prvé kolo (Česi by povedali "leč") mohlo začať...
...všetko pokračovalo v najlepšom poriadku...nálada bola výborná, psíci krásne pracovali, dokonca aj počasie sa umúdrilo a keď odhliadnem od toho, že prevažne lietali sliepky, tak bolo všetko v poriadku…teda až do momentu, keď sme sa mali znova presúvať a chlapi išli pre autá...a tu v podstate celá story naozaj začína... :-DDD
...môj manžel bol v partii ľudí, ktorí sa vracali pre autá, aby ich presunuli bližšie - poľovníkom asi nemusím vysvetľovať...my zvyšní sme ešte dotláčali kúsok sadu...a tu sa ozval telefón - nie môj, ale šéfa polovky, ktorý bol v tom momente kúsok odo mňa...povedal pár úsečných slov, do toho pár nadávok a potom sa otočil ku mne s tým, či chcem počuť "jóbovku"...zasmiala som sa s odpoveďou, že snáď radšej ani nie a on na to, že mi to povedať musí...
…no, po pravde, na vetu: "volal manžel, že vám ukradli auto", snáď nikdy v živote nezabudnem...
…keďže nie som hysterka, tak sa okolo stojaci páni nejakej dramatickej reakcie nedočkali - aj keď ju asi čakali :-)))...ale bez mučenia priznávam, že som radšej zlomila flintu a vybila :-)), lebo ruky sa mi trošku roztriasli :-)))...každý, komu sa niečo podobné niekedy stalo, asi presne vie o čom hovorím a asi mi dá za pravdu keď poviem, že v tej situácii sa človek ani nerozčuľuje...skôr na neho padne bezmoc a hlavou mu behajú praktické veci typu: "ako sa, do prdele, dostaneme dnes so psami do Prahy??!!" :-DDD
...no a pri týchto úvahách mi náhle preblesklo hlavou, že je predsa nemožné, aby niekto v lese - na Myjave, za bieleho dňa, kradol auto!!!...hlavami krútili všetci zúčastnení...
...teraz, ako vo filme, musím preskočiť v obraze na druhého účastníka – môjho manžela...
...skončila prestávka a my sme sa peši vydali pre autá s tým, že môj spoločník ma priviedol k cestičke, po ktorej keď pojdem, tak na konci nájdem autá...potom sa mám vrátiť na križovatku, kde ma počká a pôjdeme nazad...
…prešiel som teda po cestičke, vyskočil na cestu...A...A NIČ...nič napravo a nič ani naľavo...hmmm...
…chvíľku som nerozhodne stál na ceste a absolútne netušil, čo ďalej...len opodiaľ z pumpy na mňa pozerali dvaja chalani, ktorí mi v tom momente pripadali podozrivo - to viete, človek keď sleduje kopec krimináliek a v odhaľovaní páchateľov je skoro profík, zrazu podozrieva všetkých naokolo...:-)))
...nezostalo mi teda nič iné, len volať 158...musím povedať, že páni policajti boli na mieste cca za 5 minút, čo som si veľmi cenil a v danej situácii som bol rád, že na tej ceste nestojím sám...nastala bežná kontrola dokladov, hlásenie krádeže…
…keď nebudem ďalej rozvíjať to, že som mal pri sebe požičanú zbraň, ktorej majiteľ bol odo mňa v tom okamihu cca 5 km, že som si nevedel v tom strese spomenúť na to, akú značku má naše auto, tak to boli skutoční profíci...auto si pamatali už z rána a vedeli aj to, že keď tadiaľ prechádzali cca o hodinu, tak tam už nebolo...to nebola úplne potešujúca správa, no ale čo už...pomaly som sa začal zmierovať s tým, že naše autíčko už asi neuvídíme...
...a náhle zazvonil telefón...
...na druhom konci bola manželka, ktorá povedala len tri slová..."Peťo, ale veď..." ...a mne v ten moment v hlave niekto odostrel oponu...jasné, že som tam nemal auto...jasné, že tam nemohlo byť...auto bolo totiž odparkované úplne niekde inde... :-DDD...a to presne tam, kde sme sa, ako druhá partia, ráno presúvali...
...pozrel som sa na policajtov a v miernych rozpakoch som im povedal..."páni, vy ma asi zabijete a bude z toho asi prúser jak Brno, ale mne teraz došlo, že to auto je úplne niekde inde" :-DDD
...ich reakcia bola pochopiteľná: "pili ste nieco??" :-DDD ...no a potom od smiechu padli do kolien...boli ešte dokonca takí solidárni, že ma k tomu nášmu autu zaviezli...
...presne som tušil, že sa celá táto patália vo finále obráti proti mne, čo bolo asi pochopiteľné :-DDD...
…po príjazde k ostatným a pri ďalšom nástupe na kolo, si kamaráti a samozrejme aj moja manželka neodpustili poznámky tipu..."všetci si zapamatáme, kde máme autá" :-)))...
...myslím, že túto príhodu mi tak skoro neodpárajú a ešte dlho budem terčom vtipných poznámok kamarátov...a mám také tušenie, že pod stromčekom ma bude čakať Geriavit Pharmatol - môj nový kamarát :-DD...
...no čo už, hovorím si, že je hlavné, že sa nestalo nič horšie...

Lovu zdar! Peter a Mima