Rysia láska

Zážitok, ktorý opíšem, sa stal pred 5 rokmi pod Spišskou Magurou v lokalite Príslop. Myslím si, že takýto zážitok z voľnej prírody má len málokto. Bol koniec apríla a my s kamarátom sme boli pozrieť na večerný ťah slúk. Keď bola už celkom tma, tak sme sa rozhodli ísť domov. Keď som išiel autom otočiť na zvažnici, v kuželi svetla sa nám niečo mihlo. V prvom momente sme si mysleli, že to boli vlci. Keď sme sa vracali, tak sme ich znova videli a už sme aj zistili, že sú to rysi. Najviac nás ale prekvapilo ich správanie. Postavili sa na široký peň a začali sa páriť. Po skončení milostných hier si samec ľahol na peň otočený chrbtom, ako keby nás ignoroval, samica si sadla vedľa neho, ale otočená hlavou smerom ku nám, aby mala všetko pod kontrolou. Počas celého dejstva sa nás vôbec nebáli, čo nás veľmi prekvapilo. Najprv som si myslel, že som ich oslepil, tak som vypol svetlá, ale po čase, keď som rozsvietil, boli vždy na tom istom mieste. Otvoril som auto a išiel som si zobrať ďalekohľad, ktorý som mal v kufri auta, ale ani to ich nevyrušilo. Opäť som vypol svetlá a išiel som vybrať z kufra baterku, potom som občas zasvietil baterkou a oni nič. Asi po polhodine nás to už omrzelo a išli sme domov. Rysi ešte vždy zostali na svojom mieste. Na druhý deň som išiel pozrieť na to miesto a zistil som, že vzdialenosť, z ktorej sme rysov sledovali bola len 70 m. Neviem, čím to bolo, že rysi, ináč veľmi plaché zvieratá, nás pustili tak blízko a vôbec sa nás nebáli. Netradičný bol aj oneskorený termín párenia, nakoľko v apríli a máji by sa už mali rodiť mláďatá.
Bol to zážitok na celý život, lebo si myslím ,že len málokomu sa podarí vidieť párenie rysov vo voľnej prírode.

Lovu zdar